BAHÁJI - Profil bahájskej viery a jej svetového spoločenstva

Profil bahájskej viery a jej svetového spoločenstva
BAHÁJI
Za viac ako 150 rokov sa bahájska viera rozrástla z neznámeho hnutia na Strednom východe na druhé územne najrozšírenejšie spomedzi nezávislých svetových náboženstiev. Hlásia sa k nej ľudia z viac ako 2100 etnických, rasových a kmeňových skupín, a preto je dosť pravdepodobné, že tvorí najrôznorodejšie zoskupenie ľudí na našej planéte. Jej jednota spochybňuje prevládajúce teórie o ľudskej povahe a o perspektívach našej spoločnej budúcnosti.

„Zem je len jedna krajina, ktorú obýva ľudstvo.“ Bahá’u’lláh
V dvadsiatom prvom storočí čelí ľudstvo kritickej úlohe: nájsť zjednocujúcu predstavu o podstate človeka a o spoločnosti. Takáto predstava sa nám naskytá v spisoch Bahá’u’lláha (1817 – 1892).
Bahá’u’lláh učí, že hlavnou silou, podnecujúcou zušľachťovanie ľudskej podstaty, sú na seba nadväzujúce Božie zásahy do histórie. Ich vplyvom sa následne rozvíjajú vrodené morálne a duchovné schopnosti ľudstva a vďaka nim dokáže civilizácia napredovať. Tento neustále sa opakujúci jav sa spája s posolstvami zakladateľov jednotlivých náboženstiev, akými boli Abrahám, Krišna, Mojžiš, Buddha, Ježiš a Mohamed. Nemá začiatok ani koniec, pretože je základom samotného vývoja.
Hoci sa ľudstvo prostredníctvom tohto procesu formovalo, pochopilo ho iba nejasne. Miesto toho si ľudia okolo každej etapy svojej duchovnej skúsenosti vytvorili samostatný náboženský systém. Počas histórie náboženský impulz ochromovali vyvstávajúce rozpory a ostré konflikty.
Bahá’u’lláh prirovnáva dospievanie celého ľudstva k skúsenosti jeho jednotlivých príslušníkov, ktorí prechádzajú obdobiami od narodenia cez detstvo a dospievanie. Dnes ľudstvo spoločne dosiahlo vek dospelosti a získalo schopnosť vidieť celú panorámu svojho vývoja ako jednoliaty proces. Výzvou dospelosti je prijať skutočnosť, že sme príslušníci jedného celku - ľudstva, oslobodiť sa od obmedzujúcich predsudkov minulosti a spoločne budovať základy svetovej civilizácie.
Silou prebúdzajúcou toto vedomie na celom svete je univerzálne Božie zjavenie, prisľúbené vo všetkých svätých knihách v ľudskej histórii. Bahá’u’lláh je jeho hovorcom a Jeho učenie poskytuje vedenie pre spoločenskú organizáciu planéty. Jeho narastajúci vplyv je veľkým nevypovedaným príbehom našich čias.

BAHÁJI: Profil bahájskej viery a jej svetového spoločenstva
BAHÁJI: Profil bahájskej viery a jej svetového spoločenstva

OBSAH

BAHÁJI
V anglickom origináli vyšlo ako publikácia Kancelárie Medzinárodného bahájskeho spoločenstva pre styk s verejnosťou. Medzinárodné bahájske spoločenstvo je medzinárodná mimovládna organizácia, ktorá zastupuje celosvetové bahájske spoločenstvo. Všetky materiály v tejto publikácii sú chránené autorskými právami Medzinárodného bahájskeho spoločenstva v súlade s medzinárodnými zákonmi o autorských právach. Časti publikácie sa môžu používať bez obmedzenia v prípade, že budú označené nasledovne: Použité z publikácie BAHÁJI, vydanej Medzinárodným bahájskym spoločenstvom.
Viac informácií o bahájskej viere vám radi poskytneme na tejto adrese:
Bahájske spoločenstvo v SR
Nábr. a. g. Svobodu 58
811 02 Bratislava 1
email: info@bahai.sk
tel. 02/54418191
Alebo navštívte oficiálnu slovenskú bahájsku webovú stránku www.bahai.sk,
prípadne oficiálnu stránku Medzinárodného bahájskeho spoločenstva www.bahai.org
© 2005 Medzinárodné bahájske spoločenstvo
slovenské vydanie © 2007 Bahájske spoločenstvo v Slovenskej republike
ISBN 978-80-969687-1-8

OBSAH
• Baháji
Druhé územne najrozšírenejšie náboženstvo
7 Ako sa bahájska viera šíri
8  Jednota v rôznosti
10  Nie odnož, ale samostatné náboženstvo
11  Vybrané štatistické údaje o svetovom bahájskom spoločenstve
12  Slávnosť devätnástich dní
13  Koľko je na svete bahájov?
15 Svetové bahájske spoločenstvo sa nachádza v takmer každej krajine
Bahá’u’lláh
18 Bábovo hnutie, predchodca bahájskej viery
21 Anglický vedec, ktorý sa stretol s Bahá’u’lláhom  
24 Proces zjavovania
25 Bahá’u’lláhove spisy
26  UČENIE O SPOLOČNOSTI A MORÁLKE
28 „... emancipáciu žien ale zastaviť nedokážete...“
29 Ženy: jednoznačná rovnoprávnosť
30  Manželstvo a rodinný život
32  Princípy, ktoré Bahá’u’lláh zdôrazňoval
33 Bahájske učenie je spoločensky pokrokové, ale v oblasti osobnej morálky je nekompromisné
35  BAHÁ’U’LLÁHOVO DUCHOVNÉ UČENIE
36  Pôst
37  Bahájsky pohľad na život po smrti
38  Modlitba a meditácia
39  „Nemenná viera Božia“
41  Bahájske domy uctievania
43 SYSTÉM CELOSVETOVEJ SPRÁVY
45 Konzultácia
49  Otázka peňazí – alebo ako baháji získavajú finančné prostriedky
50  Rozvíjanie schopností pre službu ľudstvu
50  Nezaangažovanosť v straníckej politike
52 Bahájske svetové centrum – stredobod celosvetového spoločenstva
54 STOROČIE RASTU A ROZMACHU 
56 Zmluva
57 Opis ‘Abdu’l-Bahu
58  ‘Abdu’l-Bahá o rasizme
60  Časová línia významných bahájskych udalostí
64  Nový kalendár
65  Bahájske symboly
66  Medzinárodné bahájske spoločenstvo  
66  Prenasledovanie bahájov v Iráne
69  ZA ZLEPŠENIE SVETA
Iniciatívy vychádzajúce zdola
72 Učiť sa, ako konať systematicky: Rozvojový inštitút Barli pre vidiecke ženy
76 Schopnosť inštitúcií pomôcť pri premene spoločnosti: FUNDAEC
81 „Zem je len jedna krajina...“
82 Prvky svetového spoločenstva národov
85 „V takejto svetovej spoločnosti...“
86 Terasy pri Bábovej svätyni

ÚVOD
Baháji
Hoci bahájska viera vznikla pred jeden a pol storočím, dnes patrí k najrýchlejšie sa šíriacim svetovým náboženstvám. Má viac ako päť miliónov veriacich v skutočne každom národe na zemi a je druhým územne najrozšírenejším náboženstvom, čím z hľadiska geografického záberu prekonáva všetky náboženstvá s výnimkou kresťanstva. Baháji žijú na viac ako 100 000 miestach na celom svete, čo odráža ich oddanosť ideálu svetoobčianstva.
Svetové rozšírenie bahájskej viery sa odráža v rozmanitosti jej príslušníkov, ktorí predstavujú vzorku celého ľudstva. Baháji pochádzajú doslova zo všetkých národov, etnických skupín, kultúr, vierovyznaní a spoločenskej alebo ekonomickej vrstvy. Predstavujú viac ako 2 100 rôznych etnických a kmeňových skupín.
Keďže bahájska viera predstavuje jednotné spoločenstvo bez odnoží, s najväčšou pravdepodobnosťou tvorí najrôznorodejšiu a najrozšírenejšiu organizovanú skupinu ľudí na svete.
Zakladateľom bahájskej viery bol Bahá’u’lláh, perzský šľachtic z Teheránu, ktorý v polovici 19. storočia zanechal život v kráľovskom pohodlí a bezpečí a i napriek intenzívnemu prenasledovaniu a strádaniu priniesol ľudstvu strhujúce nové posolstvo o mieri a jednote.
Bahá’u’lláh povedal, že nie je nikým iným než novým a nezávislým Poslom od Boha. V Jeho živote, pôsobení a význame nachádzame paralely so životom, pôsobením a významom Abraháma, Krišnu, Mojžiša, Zoroastra, Buddhu, Krista a Mohameda. Baháji vnímajú Bahá’u’lláha ako zatiaľ posledného spomedzi Božích poslov.
Hlavným Bahá’u’lláhovým posolstvom je jednota. Bahá’u’lláh učil, že existuje len jeden Boh, že ľudstvo tvorí jeden celok a že všetky svetové náboženstvá predstavujú jednotlivé etapy v zjavovaní Božej vôle a zámeru pre ľudstvo. Bahá’u’lláh povedal, že v súčasnosti ľudstvo spoločne dosiahlo vek dospelosti. Ako predpovedajú všetky sväté knihy svetových náboženstiev, nadišiel čas, aby sa všetky národy zjednotili v mierovej a zjednotenej celosvetovej spoločnosti. „Zem je len jedna krajina, ktorú obýva ľudstvo,“ napísal.
Viera pochádzajúca od Bahá’u’lláha predstavuje najmladšie spomedzi samostatných svetových náboženstiev a medzi ostatnými náboženstvami vyniká v mnohých smeroch. Má jedinečný systém celosvetovej správy so slobodne volenými zastupiteľskými orgánmi na takmer 10 000 miestach.
Výnimočným spôsobom pristupuje k súčasným spoločenským problémom. Sväté spisy bahájskej viery a rozličné aktivity jej členov sa dotýkajú doslova všetkých dôležitých otázok dnešného sveta, od nového spôsobu ponímania kultúrnej rôznorodosti a zachovania životného prostredia, až po decentralizáciu rozhodovania; od opätovnej oddanosti voči rodinnému životu a morálnym hodnotám až po úsilie o sociálnu a ekonomickú spravodlivosť vo svete, ktorý sa rýchlo mení na globálne spoločenstvo.
Avšak jednoznačne najvýznačnejším úspechom, ktorý sa bahájskej viere podarilo dosiahnuť, je jej jednotnosť. Bahájske spoločenstvo úspešne zvládlo večný problém, ktorým pre ostatné náboženstvá – o väčšine spoločenských a politických hnutí ani nehovoriac – bolo štepenie na odnože a skupiny. Jednotu si zachovalo i napriek histórii, ktorá bola rovnako búrlivá ako história ktoréhokoľvek z predošlých náboženstiev.
Od Bahá’u’lláhových čias proces celosvetového zjednotenia, ku ktorému zvolával, výrazne pokročil. Prostredníctvom historických procesov sa postupne rúcali rasové, triedne, náboženské a národnostné bariéry. Bahá’u’lláh predpovedal, že v dôsledku pôsobenia týchto síl sa nakoniec zrodí svetová civilizácia. Hlavnou úlohou stojacou pred národmi sveta je prijať skutočnosť, že sú súčasťou jedného celku, a pomáhať pri vytvorení tohto nového sveta.
Ak má celosvetová spoločnosť prosperovať, povedal Bahá’u’lláh, musí byť založená na určitých základných zásadách. Patrí medzi ne odstránenie všetkých druhov predsudkov; úplná rovnoprávnosť pohlaví; uznanie zásadnej jednoty veľkých svetových náboženstiev; odstránenie extrémov chudoby a bohatstva; všeobecné vzdelanie; súlad medzi vedou a náboženstvom; trvalo udržateľná rovnováha medzi prírodou a technológiami a vybudovanie svetového federálneho systému založeného na kolektívnej bezpečnosti a jednote ľudstva.
Baháji na celom svete prejavujú svoju oddanosť týmto zásadám najmä prostredníctvom pozitívnych zmien v osobnom živote i v živote spoločnosti, čo zahŕňa veľký počet projektov menšieho rozsahu v oblasti sociálno-ekonomického rozvoja, ktoré bahájske spoločenstvá v posledných rokoch zorganizovali.
Pri budovaní zjednotenej siete miestnych, národných a medzinárodných zastupiteľských orgánov vytvorili veriaci v Bahá’u’lláha rozsiahle a rozmanité svetové spoločenstvo, ktoré sa vyznačuje nasledovaniahodným spôsobom života a činnosti a ktoré poskytuje povzbudivý model spolupráce, súladu a pomoci v sociálnej oblasti. V rozdelenom svete je to samo osebe mimoriadnym úspechom.
Táto publikácia vám bahájske spoločenstvo priblíži.

„Ten, kto je váš Pán, nadovšetko Milosrdný, chová v srdci túžbu uzrieť celý ľudský rod ako jednu dušu a jedno telo.“ Bahá’u’lláh

Bahájmi sa stávajú ľudia z každej skupiny obyvateľstva a každej národnosti. Na fotografii je stretnutie bahájov z oblasti Cochabamba v Bolívii. Mnohí z nich patria k domorodým kmeňom ajmarských a kečuánskych indiánov.
Baháji na celom svete sa snažia vytvárať novú a mierovú svetovú civilizáciu. O dosiahnutie tohto cieľa sa usilujú najmä prostredníctvom pozitívnych zmien v osobnom živote i v živote spoločnosti, čo zahŕňa veľký počet projektov menšieho rozsahu v oblasti sociálno-ekonomického rozvoja. Takýmto projektom je aj pestovanie zeleniny v Erdenbulgane v Mongolsku.

Druhé územne najrozšírenejšie náboženstvo
Baháji vytvorili rozsiahlejšie spoločenstvá v najvyššom počte krajín a teritórií po kresťanstve. Táto informácia sa po prvýkrát objavila v roku 1982 v encyklopédii World Christian Encyclopedia, ktorá uviedla závery práce viac ako 500 vedcov, demografov a štatistikov, ktorí vykonali prvý obsiahly prieskum o príslušníkoch jednotlivých náboženstiev na celom svete.
Podľa Encyklopédie Britannica z roku 2003 je bahájska viera zastúpená v 218 suverénnych štátoch a závislých územiach. Kresťanské spoločenstvá sa nachádzajú vo všetkých 238 štátoch a teritóriách uznaných Organizáciou spojených národov.

Geografické rozšírenie samostatných svetových náboženstiev
Kresťanstvo
Bahájska viera
Islam
Judaizmus
Buddhizmus
Hinduizmus
Sikhizmus
Zoroastrizmus
Džinizmus
Počet štátov a teritórií
Ako sa bahájska viera šíri
Bahá’u’lláh vysvetľuje, že nútené obracanie na vieru je neprijateľnou praktikou v dobe, ktorá má podporovať duchovnú zrelosť. Každý jednotlivec je zodpovedný za vlastné skúmanie pravdy a baháji môžu k tomuto procesu najlepšie prispieť tým, že verejnosti sprístupnia informácie a záujemcom poskytnú príležitosť preskúmať Bahá’u’lláhovo posolstvo.
Pre prácu bahájskych spoločenstiev na celom svete sú typické tri aktivity, ktoré sa ukázali byť obzvlášť prínosné. Sú to bahájske detské školy – čiže voľnočasová aktivita pre deti – prístupné pre všetkých záujemcov, zameriavajúce sa na morálny rozvoj v kontexte bahájskeho učenia o jednotnosti ľudstva a jednote svetových náboženstiev. Po druhé, modlitebné stretnutia poskytujú zúčastneným bez rozdielu náboženského vyznania príležitosť objaviť svoju vnútornú podstatu a začať používať duchovné schopnosti nachádzajúce sa v ľudskej duši. Po tretie, študijné skupinky sú malé skupinky, ktoré sa venujú štúdiu Bahá’u’lláhových spisov. Odhliadnuc od ich prínosu, všetky tri aktivity odrážajú bahájsky názor, že tradičné delenie na „veriacich“ a „neveriacich“ je nesprávnym chápaním božského zámeru a je prekážkou v napredovaní ľudstva. To, či človek dospeje k rozhodnutiu stať sa bahájom alebo nie, je otázkou svedomia jednotlivca a rozhodnutím, ktoré musia ostatní rešpektovať.
Aby Bahá’u’lláhovo posolstvo mohlo byť k dispozícii ľuďom na celom svete, mnohí baháji sa odhodlali presťahovať sa do iných miest alebo krajín. Ich priekopnícku prácu nemožno porovnávať s predstavami o práci misionárov, pretože od bahájov sa očakáva, že budú vykonávať svoju profesiu, budú si zarábať na živobytie a integrovať sa  do spoločnosti.
Široká škála ďalších bahájskych programov, pri ktorých je snaha udržať rovnováhu medzi tým, aby záujemcovia mali vždy možnosť oboznámiť sa s učením a so zásadami bahájskej viery a aby sa zároveň rešpektovalo ich súkromie pri osobnom rozhodovaní v takej dôležitej záležitosti, akou je náboženstvo, zahŕňa aj vydávanie literatúry a prípravu audiovizuálnych materiálov, organizovanie verejných podujatí a stretnutí v domovoch bahájov nazývaných „posedenia“, ktoré si začiatkom 20. storočia získali u ľudí obľubu a zostávajú bežným prvkom v živote bahájskeho spoločenstva.

Nárast počtu národných duchovných rád
Afrika
Amerika
Ázia
Austrália
Európa

SVETOVÉ SPOLOČENSTVO
Jednota v rôznosti
Bahájov na celej zemeguli zjednocuje spoločný životný postoj, ktorý sa zakladá na vysokých morálnych hodnotách, modernom svetonázore a rozhodnutí slúžiť okolitému svetu.
Hizzaya Hissani Mwani si ako mladý muž za svoj cieľ stanovil, že bude pomáhať svojim africkým krajanom dostať sa z biedy, z rasizmu a z negramotnosti. Určitú dobu bol presvedčený o tom, že najlepším spôsobom, ako naplniť tento cieľ, bude politická kariéra. Odkedy sa však pred 25 rokmi stal bahájom, sústreďuje sa na prácu s ľuďmi v odľahlých dedinách, kde vyučuje základné znalosti ako čítanie a písanie, jednoduchú zdravovedu a morálne cnosti.
Tahireh Sanchezová vedie centrum pre počítačovú gramotnosť v džungli na západe Panamy. Centrum sa nachádza na strednej škole v dedine Soloy a slúži pôvodným obyvateľom kmeňa Ngabe-Bugle. Pani Sanchezová tiež pochádza z tohto kmeňa a patrí už k druhej generácii bahájov. V dňoch voľna vedie pani Sanchezová, ktorá má sama základné vzdelanie, hodiny čítania a písania a pomáha v bahájskom vzdelávacom a výskumnom inštitúte, ktorý slúži príslušníkom kmeňa Ngabe-Bugle v tomto regióne. Jej každodenným cieľom, ako sama hovorí, je slúžiť ostatným vo svojom okolí.
Lasse Thoresen z Nórska venuje svoj čas výučbe hudby a komponovaniu. Je nielen profesorom na Nórskej štátnej hudobnej akadémii, ale aj jedným z najvýznamnejších nórskych skladateľov modernej klasickej hudby. Svoju inšpiráciu hľadá v rôznych tradičných hudobných štýloch – od pôvodných nórskych piesní až po gregoriánske chorály. Kritici hodnotia jeho prácu ako spojenie jednoduchých a zložitých prvkov v novom vyjadrení rozmanitosti. Profesor Thoresen hovorí, že jeho cieľom je vyjadrenie duchovných princípov súčasnosti v hudbe.
Dr. Mwani, pani Sanchezová a profesor Thoresen síce pochádzajú z rôznych kultúr, majú rozdielne vzdelanie a národnosť, ale spája ich spoločné vierovyznanie – bahájska viera – a oddanosť jej ideálom.
Svetové bahájske spoločenstvo je pravdepodobne najrôznorodejšou a najrozšírenejšou skupinou ľudí na svete. Patrí medzi najzjednotenejšie organizácie sveta. Tento aspekt predstavuje jeho najtypickejšiu vlastnosť.
Baháji z celého sveta pôvodne vyznávali všetky náboženstvá: boli buddhisti, kresťania, hinduisti, džinisti, židia, moslimovia, sikhovia, zoroastrijci i animisti. I napriek tomu študujú spoločné sväté spisy, dodržiavajú zjednocujúce náboženské zákony a neustále vedenie nachádzajú v spoločnom medzinárodnom administratívnom systéme.
Ich ponímanie jednoty sa netýka len spoločnej teológie. Vyjadruje ju trvalá oddanosť celosvetovému programu morálneho, duchovného a spoločenského pokroku, ktorý obsahuje najvznešenejšie ideály o celosvetovej spoločnosti.
Presadzovanie rovnoprávnosti mužov a žien je jedným z prvoradých cieľov bahájskej viery, podobne ako aj ukončenie rasových a národnostných sporov. Ďalším dôležitým cieľom je úsilie o nastolenie ekonomickej spravodlivosti pre všetky národy a tiež zabezpečenie prístupu k dobrému vzdelaniu pre všetkých. Spoločenstvo sa vyhýba všetkým druhom povier a stanovuje pre svojich veriacich vysoké morálne normy. V prvom rade sa snaží o celosvetový mier a o ustanovenie jednoty na svete.
Žiadna iná svetová politická, náboženská či spoločenská organizácia, ktorá sa vyznačuje podobnou rôznorodosťou, sa nemôže chváliť takou oddanosťou svojich členov spoločnej predstave, ktorá je jedinečná, súdržná a celosvetová.
Tieto myšlienky pochádzajú od Bahá’u’lláha (1817 – 1892), zakladateľa bahájskej viery. Bahá’u’lláh bol perzský šľachtic, ktorý strávil zvyšných 40 rokov svojho života ako väzeň a vyhnanec. Zjavil viac ako sto zväzkov spisov tvoriacich základ, na ktorom stojí celosvetové bahájske spoločenstvo.
Spôsob života
Náboženstvo je od najranejších dejín významnou silou pri osobnej a spoločenskej premene. Bahájska viera je v živote jednotlivých veriacich a jedinečných spoločenstiev, v ktorých sa rozšírila, nepochybným príkladom tohto princípu v praxi.
Pre bahájov je hlavným zmyslom života poznávať a milovať Boha a prispievať k neustále sa rozvíjajúcej svetovej civilizácii. Baháji sa snažia naplniť tento cieľ prostredníctvom rozmanitých krokov v oblasti osobného, rodinného a spoločenského života. Bahájske sväté spisy napríklad zdôrazňujú dôležitosť každodennej modlitby a meditácie, pevných rodinných a manželských vzťahov, pravidelného duchovného života v spoločenstve a úsilia slúžiť svetu vo všeobecnosti.
Hizzaya Hissani Mwani sa narodil v roku 1948 vo východnej Afrike. Keď ako trojročný osirel, adoptovala a vychovala ho bohatá indická moslimská rodina z Dodomy v Tanzánii. Vyrastal v rasovo segregovanej spoločnosti a veľmi dobre si uvedomoval bolesť, ktorú prináša rasizmus.
„Niektoré oblasti boli len pre Európanov, iné pre Indov a iné zasa pre Afričanov,“ spomína Dr. Mwani na situáciu spred štyridsiatich rokov. „Hoci som bol moslim, počas niektorých osláv som musel jedávať osobitne a až potom, ako ostatní odišli. Uvedomoval som si, že ma moslimské spoločenstvo nikdy úplne neprijalo, pretože som bol Afričan.“
Takéto skúsenosti viedli Dr. Mwaniho k hľadaniu odpovedí – odpovedí týkajúcich sa náboženstva a odpovedí ohľadne toho, ako pomôcť svojmu ľudu. „Myslel som si, že sa stanem politikom,“ povedal, „pretože sa mi to zdalo najlepším spôsobom, ako dosiahnuť zmenu.“
V čase, keď v roku 1978 učil na strednej škole v Dar es Salám, našiel knižku o bahájskej viere a ihneď ho zaujala bahájska predstava o jednote.
„Veľmi ma nadchlo bahájske chápanie jednoty ľudstva,“ povedal Dr. Mwani. „Bahájske učenie pre mňa predstavovalo inšpiráciu, pretože v ňom nemali miesto akékoľvek predsudky.“
Krátko po tom, ako sa Dr. Mwani stal bahájom, presťahoval sa do Demokratickej republiky Kongo, aby tam pomáhal s bahájskym projektom na podporu Pygmejov. Tu sa presvedčil, že rozhodujúcim nástrojom na pomoc ostatným je gramotnosť a nie politika.
„Mnohí ľudia v tejto oblasti považovali Pygmejov za menejcenných a nepodobných ostatným ľudským bytostiam,“ hovorí Dr. Mwani. „Ale pomaly sme pomocou vzdelávania a gramotnosti dokázali, že sú práve takí dobrí ako všetci ostatní.“
Sám začal študovať metódy výučby gramotnosti a získal najprv titul magistra a neskôr doktorát. Dnes je projektový manažér Ugandského programu pre gramotnosť a pre zmenu (UPLIFT), bahájskym učením inšpirovaného projektu na výučbu gramotnosti, ktorý pomáha viac ako 100 spoločenstvám v odľahlom regióne západného Nílu v severozápadnej Ugande.
Kým sa tradičné programy na výučbu gramotnosti zameriavajú najmä na výučbu čítania a písania dospelých, metóda UPLIFT zahŕňa aj iný druh vedomostí, napríklad ako bojovať proti malárii, ako robiť kompost alebo ako sa lepšie stravovať. Je to integrujúci a holistický prístup, ktorý umožnil väčšine účastníkov naučiť sa čítať a písať v priebehu 100 vyučovacích hodín na rozdiel od zvyčajných 200 až 300 hodín.
Výnimočný prístup metódy UPLIFT do veľkej miery navrhol sám Dr. Mwani, ktorý bahájskemu učeniu o jednote pripisuje zásluhu na tom, že začal chápať výučbu gramotnosti ako čosi viac než mechanické memorovanie. Naopak, možno ju použiť ako súčasť celkového prístupu k rozvoju.
„Skúmame časti jazyka a skúsenosti a poukazujeme na ich vzťah k celku,“ hovorí Dr. Mwani na vysvetlenie svojej metódy výučby gramotnosti v kmeni Alur v západonílskom regióne. „Ľudia tu napríklad veria, že maláriu zapríčiňujú šamani. Preto ich musíme učiť využívať moderné lekárstvo. Keď sa učíme slovo malária, nerobíme to izolovane, ale v súvislosti s prevenciou a liečbou, príčinami a liekmi.
„Týmto prístupom sa zaoberáme potrebami spoločenstva ako celku a náplň programu sa vzťahuje k životu žiakov,“ hovorí Dr. Mwani.
Práca pre panamské spoločenstvo
Podobný názor zastávajú aj Tahireh Sanchezová a jej manžel Benjamin z Panamy, ktorí slúžia svojmu okoliu – asi 80 000 ľuďom z kmeňa Ngabe-Bugle z oblasti Stredných Kordillier v západnej Paname. Príslušníkov kmeňa Ngabe-Bugle spája rovnaký jazyk a sú roztrúsení po celom regióne. Žijú zväčša na okraji panamskej spoločnosti a  historicky patrili k jej najchudobnejším obyvateľom.
Za posledných tridsať rokov prijalo bahájsku vieru asi 8 000 príslušníkov tohto kmeňa. Mnohých k tomuto kroku priviedlo domorodé proroctvo, ktoré hovorí o príchode nového náboženstva, ktoré bude učiť o láske a o jednote.
S pomocou bahájskeho spoločenstva v Paname vybudovali baháji z kmeňa Ngabe-Bugle kultúrne centrum v dedine Soloy. Centrum bolo založené v roku 1982 a za toto obdobie uskutočnilo výskum v oblasti poľnohospodárstva, podporovalo rozvoj škôl v blízkych dedinách, viedlo stredoškolský vzdelávací program a organizovalo kultúrne a folklórne festivaly. Všetky tieto programy v sebe spájajú tradičnú múdrosť a kultúru s modernými poznatkami vo vzdelávacích osnovách prispôsobených pre ľudí z kmeňa Ngabe-Bugle.
Sanchezová a jej manžel aktívne podporujú mnohé z týchto programov. Obaja napríklad vedú kurzy morálnej výchovy a obaja tiež pracujú v rozhlasovej stanici kultúrneho centra, ktoré vysiela v jazyku Ngabe-Bugle a pôsobí ako stmeľujúca sila v tejto časti krajiny.
Tak ako u Dr. Mwaniho, motívom pre službu svojmu okoliu je ich viera. „Keby som nebola bahájkou, premýšľala by som úplne inak,“ hovorí Sanchezová. „Rozmýšľala by som iba o tom, ako žiť zo dňa na deň, a nie o zajtrajšku a o tom, čo dobré môžem vykonať pre iných - obzvlášť o tom, čo ostatným ľuďom prinesie šťastie a blahobyt.“
Sanchezovci sa snažia uplatňovať zásady bahájskej viery vo svojom rodinnom živote. Je to zvlášť viditeľné v tom, že ich manželský život sa odlišuje od života typických manželských párov v kmeni Ngabe-Bugle. Tak, ako na mnohých iných miestach na svete je tu žena v tradičnom manželstve podriadená mužovi. Ak manželský pár vlastní koňa, muž na ňom jazdí a žena kráča popri ňom. Žena má na starosti varenie, pranie a starostlivosť o deti.
Sanchezovci si už dlhé roky delia všetky povinnosti v domácnosti a usilujú sa o dodržiavanie zásady rovnoprávnosti žien a mužov. „Doma niekedy varí manžel a niekedy ja,“ hovorí Sanchezová. „Niekedy periem ja a niekedy zase on. A snažíme sa navzájom si prejavovať úctu.“
Sanchezovej rodičia patrili medzi prvých bahájov v kmeni Ngabe-Bugle a vychovávali ju v bahájskej viere. Vplyv učenia o jednotnosti všetkých ľudí je viditeľný najmä na jej sebaistote a otvorenosti, s akými sa správa k návštevníkom. Tieto vlastnosti ju odlišujú od ostatných ľudí v jej kmeni, ktorí žijú pomerne izolovane a cudzincom nedôverujú.
„Medzi sebou sme veľmi priateľskí a často sa stretávame,“ povedala Sanchezová. „Ale bojíme sa rozprávať s ľuďmi zvonka a spoznávať ich. Vo svojej rodine som však bola vychovaná tak, aby som sa stretávala s ostatnými a zaobchádzala s nimi ako so seberovnými. To mi umožňuje zoznamovať sa s neznámymi a priateliť sa so všetkými ľuďmi.“
Sanchezová pracovala niekoľko rokov ako vládna pracovníčka pre výučbu gramotnosti. V roku 2003 prijala prácu koordinátorky centra pre počítačovú gramotnosť, ktoré bolo vytvorené na štátnej škole v dedine Soloy za pomoci rozvojového združenia inšpirovaného bahájskou vierou.
„Skúsenosť s internetom je úžasná. Prostredníctvom neho sa môžeme spojiť s celým svetom a získavať informácie z rôznych miest,“ hovorí Sanchezová. „Je to spôsob, ktorým k nám vstúpi celý svet a ktorý nám umožní komunikovať s rôznymi ľuďmi ako so seberovnými.“
Význam modlitby
Lasse Thoresen z Nórska sa snaží využívať duchovné zásady bahájskej viery prostredníctvom svojej hudby. Bahájske spisy hovoria, že hudba je „duchovnou potravou pre dušu a pre srdce“ a má veľkú silu inšpirovať a motivovať človeka.
„Ľudský duch musí prejsť metamorfózou a zmeniť sa, až kým nebude odrážať božské vlastnosti,“ hovorí profesor Thoresen. „Modlitba a meditácia sú dôležité nástroje a hudba sa môže použiť na zosilnenie účinku tohto procesu.“
Tak ako iní baháji na celom svete, aj prof. Thoresen zdôrazňuje dôležitosť toho nájsť si čas na modlitbu aspoň raz za deň, vybrať si zo stoviek Bahá’u’lláhových modlitieb alebo ďalších ústredných postáv bahájskej viery a stráviť aspoň niekoľko minút v tichom rozjímaní alebo meditáciou. „Bahájska viera nemá žiadnych kňazov, duchovných vodcov ani iné duchovné autority, preto je spôsob meditácie ponechaný na jednotlivcovi,“ hovorí prof. Thoresen.
Prof. Thoresen bol vychovaný v evanjelickej cirkvi a v detstve mal „spontánnu vieru“. V puberte však začal pochybovať o kresťanstve a považoval sa za ateistu. „Pre mňa ako mladého intelektuála bola viera v Boha akosi nelogická.“ Ale šok zo smrti otca ho priviedol späť k hľadaniu náboženskej pravdy. „Nechápal som podstatu smrti,“ hovorí. „Zrazu som ako ateista musel čeliť predstave, že smrť je osudom každého z nás.“
Ako dvadsaťročný začal skúmať rozličné vierovyznania od buddhizmu cez hinduizmus až po grécku filozofiu. V lete 1971 sa dozvedel o bahájskej viere, ktorá ho ihneď zaujala. Dostal knihu s Bahá’u’lláhovými spismi a vnímal to, že „jednoznačne ide o zjavenie od Boha,“ povedal prof. Thoresen.
„V prvom rade, z bahájskych spisov som si uvedomil, že v bahájskej viere existujú určité večné aspekty, ktoré sa nachádzajú vo všetkých náboženstvách, témy, ktoré súvisia s večnosťou, odpútaním sa od sveta, čestnosťou, spravodlivosťou a láskou.“
„A tiež sa mi zdalo, že je vhodná pre súčasnú situáciu vo svete. Zo svojho štúdia som vedel, že žijeme v globálnej dedine. A Bahá’u’lláh v podstate povedal to isté pred viac ako 100 rokmi.“

„Svätostánok jednoty je vztýčený. Nepovažujte sa za cudzích. Ste plody jedného stromu a listy jednej vetvy.“ Bahá’u’lláh

Ľudia všetkých národností, rás, etnických skupín a z rozličného náboženského prostredia na celom svete sa stali príslušníkmi bahájskej viery, čím je svetové bahájske spoločenstvo pravdepodobne najrozmanitejšou skupinou ľudí na zemi. Na fotografii je skupina mladých ľudí z celého sveta, ktorí vykonávali dobrovoľnícku prácu v Bahájskom svetovom centre v Hajfe v Izraeli.

Dr. Hizzaya Hissani Mwani, manažér programu UPLIFT, bahájskou vierou inšpirovaného projektu na výučbu gramotnosti prebiehajúceho v oblasti západného Nílu v Ugande. Dr. Mwani hral dôležitú úlohu pri zavedení inovatívneho a holistického prístupu UPLIFT do výučby čítania a písania.

„Nech vaše predstavy zahŕňajú celý svet a neobmedzujú sa len na vás samotných.“ Bahá’u’lláh

Nie odnož, ale samostatné náboženstvo
V minulosti niektorí odborníci označovali bahájsku vieru za odnož islamu najmä preto, že jej zakladateľ a prví nasledovníci pochádzali z islamského prostredia.
Dnes religionisti uznávajú, že to isté by muselo platiť aj pri označení kresťanstva za odnož židovstva alebo buddhizmus za odnož hinduizmu.
Hoci sa Kristus narodil ako Žid a Buddha sa taktiež narodil do spoločenského poriadku určovaného hinduizmom, ich náboženské učenie bolo viac ako len nová interpretácia náboženského systému, z ktorého pochádzali.
Rovnako Bahá’u’lláh položil úplne nové duchovné základy. Jeho spisy sú samostatným svätým písmom a jeho pôsobenie presahuje pôsobenie náboženského reformátora. Historik Arnold Toynbee v roku 1959 napísal:
„Baháizmus [sic] je samostatné náboženstvo na rovnakej úrovni ako islam, kresťanstvo a ostatné uznané svetové náboženstvá. Baháizmus nie je odnož iného náboženstva. Je to nezávislé náboženstvo a má rovnaké postavenie ako ostatné uznané náboženstvá.“

„Blahobyt ľudstva, jeho mier a bezpečie nemožno dosiahnuť, pokiaľ nebude pevne ustanovená jeho jednota.“ Bahá’u’lláh

Vybrané štatistické údaje o svetovom bahájskom spoločenstve
 Svet spolu Afrika  Amerika Ázia Austrália  Európa
Národné duchovné rady  183 46 43 40 17 37
Miestne duchovné rady* 9 631 3 067 2 741 2 186 777 860
Štáty, v ktorých je viera zastúpená:      
nezávislé štáty  191 53 35 45 14 44
závislé teritóriá alebo zámorské územia  47 6 17 3 13 8
Miesta, na ktorých žijú baháji* 101 969 26 746 22 702 41 057 4 343 7,121
Kontinentálni poradcovia  81 19 19 19 11 13
Členovia pomocných zborov  990 234 234 288 108 126
Pôvodné kmene, rasy a etnické skupiny 2 112 1 250  340  250 250 22
Jazyky, do ktorých bola preložená bahájska literatúra 802 266 172 174 110 80
Vydavateľstvá  33 7 3 9 2 12

Compiled by the Department of Statistics at the Bahá’í World Centre for the year 2004. *As of 2003 Štatistické údaje zozbieralo Štatistické oddelenie Svetového bahájskeho centra v roku 2004.
* údaje z roku 2003
Photo caption: 
Tahireh Sanchez, pictured here with her husband, Benjamin, was born into a Bahá’í family. Her parents were among the first among the Ngabe-Bugle people to become Bahá’ís. Tahireh Sanchezová, na fotografii spolu s manželom Benjaminom, sa narodila v bahájskej rodine. Jej rodičia patrili medzi prvých príslušníkov etnickej skupiny Ngabe-Bugle, ktorí sa stali bahájmi.
Quote: 
“The peoples of the world, of whatever race or religion, derive their inspiration from one heavenly Source, and are the subjects of one God.” — Bahá’u’lláh „Národy sveta bez ohľadu na rasu či náboženstvo získavajú vnuknutie z jedného nebeského Zdroja a podliehajú jednému Bohu.“ Bahá’u’lláh
Sidebar: 
The Nineteen Day Feast Slávnosť devätnástich dní
A blend of worship, fellowship, and grassroots democracy Spojenie duchovnosti, priateľstva a demokracie
The centerpiece of Bahá’í community life is the Nineteen Day Feast. Held once every 19 days, it is the local community’s regular worship gathering — and more. Stredobodom života bahájskeho spoločenstva je slávnosť devätnástich dní. Raz za devätnásť dní sa miestne spoločenstvo stretáva pri pravidelnom duchovnom stretnutí, ktoré však znamená oveľa viac.
Open to both adults and children, the Nineteen Day Feast promotes and sustains the unity of the local Bahá’í community. Although its program is adaptable to a wide variety of cultural and social needs, the Feast always contains three elements: spiritual devotions, administrative consultation, and fellowship. As such, the Feast combines religious worship with grassroots governance and social enjoyment. Slávnosti devätnástich dní sa zúčastňujú dospelí aj deti.  Slávnosť podporuje a posilňuje jednotnosť miestneho bahájskeho spoločenstva. Hoci sa jej program prispôsobuje širokému spektru kultúrnych a spoločenských potrieb, slávnosť vždy pozostáva z troch častí: duchovnej časti, administratívnej konzultácie a spoločenskej časti. Slávnosť v sebe spája náboženské uctievanie, správu záležitostí spoločenstva, do ktorej sú zahrnutí všetci, a spoločenské vyžitie.
The use of the word “feast” might seem to imply that a large meal will be served. That is not necessarily the case. While food and beverages are usually served, the term itself is meant to suggest that the community should enjoy a “spiritual feast” of worship, companionship, and unity. Bahá’u’lláh stressed the importance of gathering every 19 days, at the beginning of each Bahá’í month, “to bind your hearts together,” even if nothing more than water is served [see Bahá’í Calendar, page 64]. Slovo „slávnosť“ môže vyvolávať dojem, že sa pri tejto príležitosti podáva veľa jedla, ale nemusí to tak byť. Hoci sa jedlo a nápoje zvyčajne podávajú, samotný názov podujatia má spoločenstvu pripomínať, aby sa tešilo z „duchovnej slávnosti“ skladajúcej sa z uctievania Boha, zo spoločenského styku a z jednoty. Bahá’u’lláh zdôrazňoval dôležitosť stretávania sa každých devätnásť dní na začiatku každého bahájskeho mesiaca, „aby ste spájali srdcia“, i keby sa nepodávalo nič viac než voda (Pozri časť Bahájsky kalendár, s. 64.).
During the devotional program, selections from the Bahá’í writings are read aloud. A general discussion follows, allowing every member a voice in community affairs and making the Feast an “arena of democracy at the very root of society.” The Feast ends with a period for socializing. Počas duchovného programu sa nahlas čítajú úryvky z bahájskych spisov. Po ňom nasleduje všeobecná rozprava, počas ktorej sa môže každý veriaci vyjadriť k záležitostiam spoločenstva, čo robí zo slávnosti „priestor pre demokraciu na tej najnižšej úrovni spoločnosti“. Slávnosť sa končí spoločenským stretnutím.
How many Bahá’ís are there? Koľko je na svete bahájov?
Accurately estimating the number of followers of any world religion is a difficult and complex task. In some regions of the world, religious persecution or government oppression may make individual believers reluctant to identify themselves. In other areas, poor communication or travel networks make it difficult to collect data. Presné odhadnutie počtu príslušníkov akéhokoľvek svetového náboženstva je ťažká a zložitá úloha. V niektorých častiach sveta môže náboženské prenasledovanie alebo potláčanie zo strany štátu spôsobiť, že jednotliví veriaci neradi uvádzajú svoje náboženské presvedčenie. V iných oblastiach môže zlá komunikačná alebo dopravná infraštruktúra sťažiť zbieranie údajov.
Those engaged in counting religious believers, then, are often forced to resort to indirect data, such as statistical surveys, sociological studies, population projections, and such things as government estimates of ethnic, cultural, and religious populations. V takýchto prípadoch sú potom zberatelia údajov o počte veriacich nútení siahnuť po nepriamych zdrojoch, akými sú štatistické prieskumy, sociologické štúdie, populačné krivky a podobné údaje, ktorými vládne orgány odhadujú počty príslušníkov etnických, kultúrnych a náboženských skupín.
Estimating the number of Bahá’ís is made even more complicated by the fact that the majority of the world’s Bahá’ís live in the developing world and they come from diverse cultural and religious backgrounds and so are sometimes improperly counted in all but the most careful of surveys. Odhad počtu bahájov je ešte komplikovanejší, najmä preto, že väčšina bahájov žije v rozvojových krajinách a pochádza z rôznorodého kultúrneho a náboženského prostredia, preto sú baháji často nesprávne sčítaní v mnohých prieskumoch s výnimkou tých najdôkladnejších.
With these difficulties in mind, and out of a desire to be as accurate as possible, demographers at the Bahá’í World Centre are conservative in estimating the number of Bahá’ís worldwide. In their view, the most recent data indicates that there are about five million Bahá’ís in the world. Demografi Svetového bahájskeho centra si tieto ťažkosti uvedomujú a v snahe byť čo najpresnejší, zachovávajú konzervatívny prístup pri odhadovaní počtu bahájov na svete. Podľa ich názoru súčasné údaje ukazujú, že je na svete asi päť miliónov bahájov.
The inherent conservatism of their methodology is evident when Bahá’í statistics are compared with other estimates. Each year, for example, the Encyclopædia Britannica publishes a table of religious demographic statistics. The 2003 Britannica Book of the Year estimated that there were 7,406,000 Bahá’ís worldwide in 2002. Konzervatívny prístup pri ich metodológii je zrejmý pri porovnaní bahájskych štatistík s inými odhadmi. Encyklopédia Britannica každý rok uverejňuje tabuľku demografických štatistických údajov o náboženstvách. Vo vydaní z roku 2003 encyklopédia uvádza, že v roku 2002 bol počet bahájov na svete 7 406 000.
By almost any methodology, the rate of growth of the Bahá’í Faith is high, compared to other independent world religions. V takmer každej metodológii je rýchlosť šírenia bahájskej viery v porovnaní s ostatnými samostatnými svetovými náboženstvami vysoká.
According to the second edition of the World Christian Encyclopedia, published in 2001 and considered to be perhaps the most authoritative source on religious demographics, the Bahá’í Faith grew at an average annual rate of 2.28 percent during the 1990s. Podľa druhého vydania encyklopédie World Christian Encyclopedia z roku 2001, ktorá sa považuje za najdôveryhodnejší zdroj demografických údajov o náboženstve, členstvo v bahájskej viere v deväťdesiatych rokoch 20. storočia sa ročne zvyšovalo v priemere o 2,28%.
Chart: 
Annual rate of growth, 1990–2000, of the world’s independent religions Ročná rýchlosť šírenia samostatných svetových náboženstiev, 1990 – 2000
Religion Estimated Growth Rate in Percentage, 1990-2000 (Source: World Christian Encyclopedia 2nd Edition, 2001) Odhadovaná rýchlosť rastu náboženstiev v percentách, 1990 – 2000 (Zdroj: encyklopédia World Christian Encyclopedia, 2. vydanie, 2001)
2.28% Bahá’í Faith Bahájska viera
1.09% Buddism Buddhizmus
1.36% Christianity Kresťanstvo
1.69% Hinduism Hinduizmus
2.13% Islam Islam
0.87% Jainism Džinizmus
0.91% Judaism Judaizmus
1.87% Sikhism Sikhizmus
2.65% Zoroastrianism Zoroastrizmus
3.0 
2.5 
2.0 
2.5 
1.0 
1.5 
0.0 
Quote: 
“Every age hath its own problem, and every soul its particular aspiration. The remedy the world needeth in its present-day afflictions can never be the same as that which a subsequent age may require.” — Bahá’u’lláh „Každý vek má vlastné ťažkosti a každá duša určité ciele. Liek, ktorý svet potrebuje kvôli súčasným súžobám, nikdy nemôže byť rovnaký ako ten, ktorý si vyžiada vek nasledujúci.“ Bahá’u’lláh
Photo caption: 
Lasse Thoresen. Lasse Thoresen
Sidebar: 
The worldwide Bahá’í community is established in virtually every country Svetové bahájske spoločenstvo sa nachádza v takmer každej krajine
 

Afrika  Amerika  Ázia  Austrália  Európa
Alžírsko
Angola
Benin
Botswana
Burkina Faso
Burundi
Čad
Džibutsko
Egypt
Eritrea
Etiópia
Gabon
Gambia
Ghana
Guinea
Guinea-Bissau
Juhoafrická republika
Kamerun
Kapverdy
Keňa
Komory,
Kongo
Konžská republika
Lesotho
Libéria
Madagaskar
Malawi
Mali
Maroko
Mauretánia
Maurícius
Mozambik
Namíbia
Niger
Nigéria
Rwanda
Pobrežie Slonoviny
Rovníková Guinea
Svätý Tomáš a Princov ostrov
Senegal
Seychely
Sierra Leone
Somálsko
Stredoafrická republika
Sudán
Svazijsko
Tanzánia
Togo
Tunisko
Uganda
Zambia
Zimbabwe Antigua a Barbuda
Argentína
Bahamy
Barbados
Belize
Bolívia
Brazília
Čile
Dominika
Dominikánska republika
Ekvádor
Grenada
Guatemala
Guyana
Haiti
Honduras

Jamajka
Kanada
Kolumbia
Kostarika
Kuba
Mexiko
Nikaragua
Panama
Paraguaj
Peru
Salvádor
Spojené štáty americké
Svätá Lucia
Svätý Krištof a Nevis
Sv. Vincent a Grenadíny
Surinam
Trinidad a Tobago
Uruguaj
Venezuela  Afganistan
Arménsko
Azerbajdžan
Bahrajn
Bangladéš
Bhután
Brunej
Čína
Filipíny
Gruzínsko
India
Indonézia
Irak
Irán
Izrael
Japonsko
Jemen
Jordánsko
Kambodža
Katar
Kazachstan
Kirgizsko
Kórejská republika
Kuvajt
Laos
Libanon
Malajzia
Maldivy
Mongolsko
Mjanmarsko
Nepál
Omán
Pakistan
Singapur
Spojené arabské emiráty
Srí Lanka
Sýria
Tadžikistan
TaiwanThajsko
Turkménsko
Uzbekistan
Vietnam
Východný Timor Austrália
Cookove ostrovy
Fidži
Kiribati
Marshallove ostrovy
Mikronézia
Nauru
Nový Zéland
Palau
Papua-Nová Guinea
Samoa
Šalamúnove ostrovy
Tonga
Tuvalu
Vanuatu  Albánsko
Andorra
Belgicko
Bielorusko
Bosna a Hercegovina
Bulharsko
Cyprus
Česká republika
Dánsko
Estónsko
Fínsko
Francúzsko
Grécko
Holandsko
Chorvátsko
Island
Írsko
Lichtenštajnsko
Litva
Lotyšsko
Luxembursko
Macedónsko
Maďarsko
Malta
Moldavsko
Monako
Nemecko
Nórsko
Poľsko
Portugalsko
Rakúsko
Rumunsko
Rusko
San Maríno
Slovensko
Slovinsko
Srbsko a Čierna Hora
Španielsko
Švajčiarsko
Švédsko
Taliansko
Turecko
Ukrajina
Veľká Británia

 

Bahá’u’lláh
Bahá’u’lláhove spisy poskytujú odpoveď na odveké teologické a filozofické otázky, ktoré trápia ľudstvo už oddávna, ako napríklad: Kto je Boh?, Čo je dobro? a Prečo sme tu? Dotýkajú sa tiež moderných otázok súčasných mysliteľov. Rozoberajú základné pohnútky ľudskej povahy, odpovedajú na otázku, či je mier skutočne možný, a vysvetľujú, ako sa Boh stará o bezpečie a blahobyt ľudstva.
V polovici devätnásteho storočia bola jedným z najobávanejších väzení na Blízkom východe „Čierna diera“ v Teheráne. Kedysi slúžila ako nádrž pre verejné kúpele a jediným vchodom bola chodba s tromi úrovňami strmých kamenných schodov. Väzni sa tu krčili v špine, chradli v čiernej tme, v podzemnom chlade a pri zapáchajúcom vzduchu.
V tomto ponurom prostredí sa znovu odohrala tá najvýnimočnejšia a najvzácnejšia náboženská udalosť: Boh poveril smrteľného človeka, ktorý bol navonok ako ostatní, aby priniesol ľudstvu nové náboženské zjavenie.
Písal sa rok 1852 a išlo o perzského šľachtica dnes známeho ako Bahá’u’lláh. Počas väzenia, keď mal nohy v okovách a okolo krku 50-kilogramovú železnú reťaz, sa Bahá’u’lláhovi dostalo zjavenia vôle Božej pre ľudstvo.
Táto udalosť sa dá prirovnať k veľkým okamihom v dávnej minulosti, keď sa Boh zjavil Svojim predošlým Poslom: Keď Mojžiš stál pred Horiacim krom, keď sa Buddhovi dostalo osvietenie pod stromom Bodhi, keď Duch Svätý zostúpil k Ježišovi v podobe holubice alebo keď sa archanjel Gabriel zjavil Mohamedovi (pokračovanie na s. 20).
Bahá’u’lláhov zážitok v Čiernej diere začal proces náboženského zjavovania, vďaka ktorému v nasledujúcich 40 rokoch uzreli svetlo sveta  tisícky kníh, tabuliek a listov, tvoriacich základ svätých spisov bahájskej viery. V týchto spisoch Bahá’u’lláh načrtol rámec zmeny ľudskej spoločnosti na všetkých úrovniach – duchovnej, morálnej, ekonomickej, politickej a filozofickej.
Poslovia Boží v minulosti zväčša prinášali svoje učenie ľudstvu ústnym podaním alebo kázaním. Tieto výroky zaznamenal niekto iný, niekedy ešte za života daného Posla, niekedy neskôr, na základe toho, čo si pamätali Jeho nasledovníci. Zakladateľ bahájskej viery však buď vlastnoručne zapísal pre ľudstvo zjavenie, ktoré dostal, alebo Svoje posolstvo nadiktoval veriacim, ktorí pôsobili ako Jeho tajomníci.
Bahá’u’lláh sa zaoberal nielen odvekými teologickými a filozofickými otázkami, ktoré trápia ľudstvo už oddávna, ako napríklad: Kto je Boh?, Čo je dobro? a Prečo žijeme?, ale aj otázkami dnešných intelektuálov: Čo motivuje ľudské konanie?, Je skutočný mier naozaj možný?, Stará sa Boh ešte o ľudstvo?.
Celosvetové Bahá’u’lláhovo spoločenstvo sa inšpiruje Jeho slovami, objavuje ich morálny dosah a získava z nich tvorivú energiu.
Bahá’u’lláh, ktorého meno v arabčine znamená Sláva Božia, sa narodil 12. novembra 1817 v Teheráne v Iráne ako syn bohatého ministra Mírzu Buzurg-i-Nurího. Dali Mu meno Husayn-‘Alí. Jeho predkovia pochádzali z významných kráľovských dynastií iránskej histórie. Bahá’u’lláh prežil mladosť v kráľovskom pohodlí a vzdelanie, ktoré získal, sa zameriavalo na jazdecké umenie, šerm, kaligrafiu a klasickú poéziu.
V októbri 1835 sa Bahá’u’lláh oženil s Asíyih Khánum, dcérou šľachtica. Narodili sa im tri deti: v roku 1844 syn ‘Abdu’l-Bahá, v roku 1846 dcéra Bahíyyih a v roku 1848 syn Mihdí. Bahá’u’lláh odmietol kariéru ministra, ktorú Mu vláda ponúkla, a rozhodol sa venovať Svoje úsilie dobročinnosti, ktorá Mu na začiatku 40. rokov devätnásteho storočia priniesla pomenovanie „Otec chudobných“. Tento privilegovaný život sa však skončil, keď sa v roku 1844 stal jedným z hlavných zástancov Bábovej viery.
Bábova viera, predchodkyňa bahájskej viery, sa šírila celým Iránom ako víchor a vyvolala silné prenasledovanie zo strany náboženských predstaviteľov. Po poprave jej zakladateľa, Bába, v roku 1850, uväznili aj Bahá’u’lláha a v reťaziach Ho pešky odviedli do Teheránu. Vplyvní predstavitelia kráľovského dvora a duchovenstva sa domáhali trestu smrti. Bahá’u’lláha však chránila Jeho dobrá povesť, spoločenské postavenie Jeho rodiny ako aj protesty veľvyslancov zo Západného sveta.
Preto Ho namiesto popravy uvrhli do smutne známeho väzenia Síyáh-Chál, Čiernej diery. Vládni predstavitelia dúfali, že to bude mať za následok Jeho smrť. Namiesto toho sa však väzenie stalo rodiskom nového náboženského zjavenia.
Bahá’u’lláh strávil v Čiernej diere štyri mesiace, počas ktorých sa zamýšľal nad plným rozsahom Svojho poslania. „Býval som len človekom ako iní, spiacim na Svojom lôžku. Keď tu hľa! Ovanul Ma vánok nadovšetko Slávneho a naučil Ma poznaniu všetkého, čo bolo,“ napísal Bahá’u’lláh neskôr. „Toto nepochádza odo Mňa, ale od Toho, kto je nadovšetko Mocný a Vševediaci. A prikázal Mi, aby som medzi zemou a nebom pozdvihol hlas...“
Vyhnanstvo
Po prepustení z väzenia Bahá’u’lláha vyhostili z vlasti, čím sa začalo Jeho 40-ročné vyhnanstvo, väznenie a prenasledovanie. Najprv musel odísť do susedného Bagdadu, kam prišiel v apríli roku 1853. O dvanásť mesiacov neskôr odišiel do hornatej divočiny Kurdistanu, kde prežil dva roky úplne osamote a premýšľal o dôsledkoch úlohy, ku ktorej Ho Boh povolal. Obdobie prežité v Kurdistane pripomína obdobia samoty v živote zakladateľov ostatných veľkých svetových náboženstiev – napríklad Buddhovo putovanie, 40 dní a nocí, ktoré strávil Kristus na púšti, a Mohamedovo ústranie v jaskyni na hore Hira.
V roku 1856 sa Bahá’u’lláh na naliehanie Bábových nasledovníkov, zdieľajúcich s Ním vyhnanstvo, vrátil do Bagdadu. Pod Jeho vedením sa spoločenstvo Bábových stúpencov rozrástlo a Bahá’u’lláhova povesť ako duchovného predstaviteľa sa rozšírila po celom meste. Zo strachu, že Bahá’u’lláhova obľúbenosť vzbudí v ľuďoch nadšenie pre hnutie v Perzii, šachova vláda úspešne donútila osmanské úrady, aby Ho poslali do ďalšieho vyhnanstva.
Pred odchodom z Bagdadu v apríli 1863 si Bahá’u’lláh so Svojimi spoločníkmi postavil stan v záhrade na brehu Tigridu. V čase medzi 21. aprílom a 2. májom Bahá’u’lláh Svojim spoločníkom oznámil, že On je Prisľúbeným, ktorého predpovedal nielen Báb, ale aj sväté knihy všetkých svetových náboženstiev.
Túto záhradu baháji poznajú ako záhradu Ridván, ktorej názov v arabčine znamená raj. Sviatok Ridvánu pripomínajúci výročie dvanástich dní, ktoré tu Bahá’u’lláh strávil, je najradostnejším bahájskym sviatkom.
3. mája 1863 sa Bahá’u’lláh so Svojou rodinou a vybranými spoločníkmi vydal na cestu z Bagdadu do vtedajšieho hlavného mesta ríše, Konštantinopolu. Keďže sa stal nesmierne obľúbenou a váženou osobou, očití svedkovia opísali Jeho odchod ako dojímavú udalosť, pričom si obzvlášť povšimli slzy mnohých učencov, vládnych predstaviteľov a ďalších prizerajúcich sa a tiež prejavy úcty zo strany štátnych úradov.
Po štvormesačnom pobyte v Konštantinopole musel Bahá’u’lláh odísť do Adrianopolu (dnes Edirne v Turecku), kam dorazil 12. decembra 1863. Počas piatich rokov, ktoré tu strávil, narastala Jeho sláva a záujem učencov, vládnych predstaviteľov a diplomatov.
Začiatkom septembra 1867 Bahá’u’lláh napísal sériu listov vtedajším svetovým vodcom, ktoré okrem iných adresoval cisárovi Napoleonovi III., kráľovnej Viktórii, cisárovi Wilhelmovi I., cárovi Alexandrovi II., cisárovi Františkovi Jozefovi, pápežovi Piovi IX., sultánovi ‘Abdu’l-Azízovi, a perzskému vládcovi Násiri’d-Dín Shahovi.
V týchto listoch im Bahá’u’lláh otvorene oznámil Svoje postavenie. Hovoril v nich o úsvite nového veku a varoval pred tragickými otrasmi vo svetovom politickom a spoločenskom poriadku. Naliehavo žiadal svetových vodcov o dodržiavanie spravodlivosti, aby sa ľudstvu uľahčilo toto prechodné obdobie. Požadoval všeobecné odzbrojenie a vyzýval vládcov, aby sa spojili v určitej forme spoločenstva národov. Povedal, že národy môžu ustanoviť trvalý mier, len ak sa budú kolektívne zasadzovať proti vojne.
Neustála agitácia zo strany Jeho oponentov donútila tureckú vládu poslať vyhnancov do Akky, trestaneckého mesta osmanskej Palestíny. Akká predstavovala koniec sveta, bola konečnou stanicou pre najhorších vrahov, lupičov a politických disidentov. Bolo to mesto obkolesené múrmi so špinavými ulicami a vlhkými schátranými domami. V Akke nebol žiadny zdroj pitnej vody a vzduch vraj páchol tak, že keď ponad mesto preletel vták, spadol z oblohy mŕtvy na zem.
Toto prostredie, kam bol Bahá’u’lláh so Svojou rodinou poslaný 31. augusta 1868, bolo poslednou etapou Jeho dlhoročného vyhnanstva. V Akke a jej okolí strávil zostávajúcich 24 rokov Svojho života. Najprv Ho s Jeho spoločníkmi uväznili v kasárenskom väzení, neskôr sa mohol presťahovať do preplneného domu nachádzajúceho sa medzi mestskými múrmi. Vyhnanci, o ktorých sa šírila povesť nebezpečných kacírov, museli čeliť nepriateľstvu zo strany ostatných obyvateľov mesta. Ľudia prenasledovali a kameňovali ešte aj deti, keď sa odvážili vyjsť von. Po čase však duch Bahá’u’lláhovho učenia premohol bigotnosť a ľahostajnosť ľudí. Dokonca aj niektorí miestodržitelia a duchovní sa po zoznámení sa s učením viery stali oddanými obdivovateľmi viery. Podobne ako v Bagdade a Adrianopole, si Bahá’u’lláhova mravná veľkosť postupne získala obdiv a úctu širokej spoločnosti.
Práve v Akke napísal Bahá’u’lláh Svoje najvýznamnejšie dielo, ktoré je medzi bahájmi bežne známe pod perzským názvom Kitáb-i-aqdas (Najsvätejšia kniha). V nej uvádza prehľad všetkých dôležitých zákonov a zásad, ktoré majú Jeho nasledovníci dodržiavať, a stavia základy pre bahájsku správu (pozri s. 43).
Koncom 70. rokov devätnásteho storočia dostal Bahá’u’lláh povolenie presťahovať sa aj za mestské hradby a Jeho nasledovníci sa s Ním mohli slobodne a v relatívnom pokoji stretávať. Nasťahoval sa do sídla, ktoré sa uvoľnilo počas epidémie, a tam sa mohol ďalej venovať písaniu.
Bahá’u’lláh zosnul 29. mája 1892. Jeho pozostatky sú pochované v malom domčeku susediacom s Jeho sídlom známym ako Bahjí. Baháji považujú toto miesto za najsvätejšie miesto na Zemi.

„Dnes je deň, v ktorý sa na ľudí rinie najznamenitejšia priazeň Božia, deň, v ktorý bola do všetkého stvoreného vnesená najmocnejšia milosť Božia.“ Bahá’u’lláh

Vchod do Bahá’u’lláhovej svätyne v blízkosti izraelského mesta Akká.

Bábovo hnutie, predchodca bahájskej viery
Alebo prečo baháji považujú rok 1844 za začiatok svojej viery
Začiatok devätnásteho storočia bol v mnohých krajinách obdobím očakávania Mesiáša. Úprimní veriaci rôznych náboženstiev boli vtedy hlboko znepokojení dôsledkami vedeckého skúmania a industrializáciou, pričom sa obracali na svoje sväté knihy, aby v nich našli význam narastajúceho procesu zmien.
V Európe a v Amerike skupiny ako templáristi a mileriti verili, že v kresťanskom Písme našli dôkazy podporujúce ich presvedčenie, že história sa skončila a že sa blíži návrat Ježiša Krista. Veľmi podobné vrenie nastalo na Strednom východe v súvislosti s presvedčením, že sa blíži naplnenie rôznych proroctiev v Koráne a islamských tradíciách.
Najzanietenejšie spomedzi týchto milénistických hnutí sa objavili v Iráne. Sústredili sa okolo osoby a učenia mladého obchodníka z mesta Širáz. Ten je z histórie známy ako Báb. V rokoch 1844 až 1863 sa Peržania všetkých vrstiev zmietali v búrke nádeje a nadšenia, ktoré vznikli na základe Bábovho vyhlásenia, že Deň Boží je na dosah a že On sám je Prisľúbeným z islamského Písma. Hlásal, že ľudstvo stojí na prahu éry, ktorá bude svedkom zmeny všetkých aspektov života.
Bábovo poslanie možno v niektorých bodoch prirovnať k úlohe, ktorú zohral Ján Krstiteľ pri vzniku kresťanstva. Báb bol Bahá’u’lláhovým zvestovateľom a Jeho prvoradou úlohou bolo pripraviť cestu pre Bahá’u’lláhov príchod. Preto vznik Bábovej viery pre bahájov predstavuje vznik bahájskej viery – a zmysel Bábovej viery sa naplnil, keď Bahá’u’lláh v roku 1863 oznámil, že je Prisľúbeným, ktorého Báb zvestoval.
Samostatné náboženstvo
Báb je však zároveň zakladateľom vlastného, samostatného nezávislého náboženstva. Náboženské zriadenie známe ako Bábova viera podnietilo vznik samostatného životaschopného spoločenstva, ktoré malo vlastné sväté spisy a zanechalo stopu v dejinách.
Bábova viera vznikla 23. mája 1844, keď sa 25-ročný obchodník menom Báb z iránskeho mesta Širáz vyhlásil za Qá’ima, prisľúbeného islamom ako „Toho, kto povstane“. Hoci sa pôvodne volal Siyyid ‘Alí Muhammad, prijal meno Báb, čo v arabčine znamená brána alebo dvere. Báb vysvetľoval, že Jeho príchod predstavuje bránu, cez ktorú sa čoskoro objaví Posol Boží, ktorého očakáva celé ľudstvo.
Historické záznamy sa zhodujú v tom, že Báb bol výnimočným dieťaťom. Narodil sa 20. októbra 1819 a bol obdarený neobyčajnou múdrosťou a ušľachtilosťou pripomínajúcou mladého Ježiša. Keď dospel, začal pracovať spolu so Svojím strýkom v rodinnom obchode. Jeho čestnosť a zbožnosť Mu získali obdiv ostatných obchodníkov, s ktorými sa stretával. Bol známy aj Svojou štedrosťou k chudobným.
Báb si po Svojom oznámení veľmi rýchlo získal mnohých nasledovníkov a nové náboženské hnutie sa po Iráne rozšírilo rýchlosťou ohňa. Jeho narastajúca sila však podnietila odpor a prenasledovanie najmä medzi náboženskými predstaviteľmi, ktorí v ňom videli ohrozenie svojej moci a prestíže. Počas tohto prenasledovania bol Báb niekoľkokrát uväznený.
Vo Svojom hlavnom spise, Bayáne, zrušil niektoré moslimské zákony a nahradil ich novými, zodpovedajúcimi pokročilejšej dobe. Bayán zdôrazňoval vysoký morálny štandard, najmä čistotu srdca a myšlienok. Obhajoval postavenie žien a chudobných a podporoval vzdelanie a užitočné vedy.
Ústrednou témou Bayánu je blížiaci sa príchod druhého Posla Božieho, ktorý bude významnejší ako Báb a ktorého úlohou bude ohlasovať vek mieru a blahobytu, ktorý tak dlho sľubuje islam, ale aj judaizmus, kresťanstvo a ostatné svetové náboženstvá.
Prenasledovanie a poprava
Srdcia a mysle tých, ktorí sa dozvedeli o Bábovom posolstve, boli väznené v duchovnom svete, ktorý sa od čias stredoveku zmenil len minimálne. Báb Svojím celkom novým náboženstvom dokázal pomôcť Svojim nasledovníkom, aby sa úplne zbavili islamského pohľadu na svet a zmobilizoval ich v príprave na Bahá’u’lláhov príchod.
Odvážnosť tohto nového náboženstva, ponúkajúceho predstavu o úplne novej spoločnosti, vzbudila silné obavy v náboženských aj svetských kruhoch, kvôli čomu rýchlo zosilnelo aj prenasledovanie Bábových stúpencov. Jeho odporcovia Ho označovali nielen za kacíra, ale aj za nebezpečného rebela. Vládni predstavitelia sa Ho rozhodli popraviť.
9. júla 1850 sa konala poprava na dvore vojenských kasární v Tabríze. Viac ako 10 000 ľudí sa tlačilo na strechách kasární a domov, z ktorých bol výhľad na nádvorie pred kasárňami. Bába a jedného Jeho mladého nasledovníka pripútali dvoma povrazmi k stene. Oddiel 750 kresťanských arménskych vojakov, nastúpených v troch radoch po 250 mužov, začal paľbu v troch salvách. Obloha sa zatemnila a celé nádvorie sa zastrelo množstvom dymu z pušného prachu z výstrelov.
Podľa správy britského ministerstva zahraničných vecí, po tom, ako sa dym rozptýlil, nebolo Bába nikde vidieť. Jeho spoločník ostal stáť bez akýchkoľvek zranení a škrabancov od guliek. Laná, ktorými boli obaja priviazaní, však boli roztrhané na kúsky.
Bába našli späť v Jeho cele pri tom, ako dáva posledné pokyny jednému Svojmu nasledovníkovi. Keď k Nemu v ten deň ráno prišli stráže, aby Ho odviedli na miesto popravy, Báb ich varoval, že žiadna „pozemská sila“ Ho neumlčí, pokiaľ nedopovie všetko, čo má povedať. Keď stráž prišla po druhý raz, Báb pokojne povedal: „Teraz môžete vykonať svoj zámer.“
Bába a Jeho nasledovníka po druhýkrát priviedli na popravisko. Arménsky oddiel však odmietol opäť strieľať, preto povolali moslimský strelecký oddiel, ktorý dostal povel k paľbe. Tentoraz boli obe telá rozstrieľané a ich kosti a svaly sa zmiešali do jednej masy. Ich tváre však zostali na prekvapenie takmer nedotknuté.

„Cestu k vedeniu predstavuje láska a súcit, nie sila a nátlak.“ Báb

Horná časť budovy v iránskom Širáze, kde Báb dňa 23. mája 1844 oznámil Svoje posolstvo.

Bábove telesné pozostatky sú pochované pod touto svätyňou na hore Karmel v Hajfe v Izraeli. Bábova svätyňa je pre bahájov jedným z najsvätejších miest na svete.

V tomto dome žil Bahá’u’lláh v Adrianopole (Edirne, Turecko) pred tým, než Ho poslednýkrát vyhnali do väzenského mesta Akká. Dom bol kompletne zrekonštruovaný a baháji ho považujú za sväté miesto.

Mapa zobrazujúca Bahá’u’lláhovu cestu na miesta Jeho vyhnanstva.

BAHÁ’U’LLÁHOV
PRÍCHOD DO
ADRIANOPOLU
12. DEC 1863
ALEXANDRIA
PORT SAID
BAHÁ’U’LLÁHOV
PRÍCHOD DO AKKY
31. AUGUST 1868
BAGDAD
TEHERÁN
AKKA
HAJFA
BAHÁ’U’LLÁHOV
OCHOD Z BAGDADU
3. MÁJ 1863
BAHÁ’U’LLÁHOV
ODCHOD Z TEHRÁNU
12. JANUÁR 1853
BAHÁ’U’LLÁHOV
PRÍCHOD DO KONŠTANTINOPOLU
16. AUGUST 1863
HRANICA OSMANSKEJ RÍŠE
TURECKO
IRAK
KUVAJT
SAUDSKÁ ARÁBIA
EGYPT
IRÁN
(PERZIA)
RUSKO
BULHARSKO
GRÉCKO
UZBEKISTAN
RUSKO
GRUZÍNSKO
ARMÉNSKO
AZERBAJDŽAN
TURKMENISTAN
SÝRIA
JORDÁNSKO
LIBANON
IZRAEL
CYPRUS
300 míľ
300 kilometrov
ČIERNE MORE
KASPICKÉ MORE
PERZSKÝ ZÁLIV
STREDOZEMNÉ MORE
POHORIE ZAGROS

„Toto je tá nemenná viera Božia, večná v minulosti, večná v budúcnosti.“ Bahá’u’lláh

„Bol donútený prebývať v najspustnutejšom meste zo všetkých, aby mohol rozvíjať srdcia Svojich služobníkov, a bol ochotný znášať najžalostnejšie poníženie, aby Jeho stvorenia mohli byť povznesené.“ Bahá’u’lláh

Pohľad do vnútra cely, miesta Bahá’u’lláhovho väzenia v Akke. Po príchode do Akky bol Bahá’u’lláh so Svojou rodinou uväznený v tomto väzení na brehu Stredozemného mora.

Najsvätejšie miesto bahájskeho sveta: Bahjí, miesto posledného odpočinku Bahá’u’lláhových telesných pozostatkov. Sídlo Bahjí obkolesujú záhrady a každý rok ho navštívia tisícky pútnikov a návštevníkov. Ich cieľom je malý záhradný domček napravo od hlavnej budovy, kde sú pochované Bahá’u’lláhove telesné pozostatky.

ALBATROSS PHOTOGRAPHY LIMITED

Anglický vedec, ktorý sa stretol s Bahá’u’lláhom
V roku 1890 sa slávny cambridgeský orientalista Edward G. Browne ako jediný človek zo Západu stretol s Bahá’u’lláhom a zapísal svoj zážitok. Browne navštívil Bahá’u’lláha v Jeho dome v Akke, pričom svoje stretnutie opísal takto:
Na tvár toho, na koho som hľadel, nikdy nezabudnem, aj keď ju nedokážem opísať. Tie prenikavé oči akoby vám videli do hlbín duše, v hustom obočí driemala moc a sila... Nebolo sa treba pýtať, pred kým stojím. Poklonil som sa pred človekom, ktorý je predmetom oddanosti a lásky, ktorú môžu králi závidieť a po ktorej panovníci márne túžia.
Jemný dôstojný hlas ma vyzval, aby som si sadol a potom pokračoval: „Vďaka Bohu, že si prišiel! ... Prišiel si, aby si navštívil väzňa a vyhnanca... Prajeme si len dobro sveta a šťastie národov, a predsa nás považujú za podnecovateľa rozbrojov a vzbúr, hodných okov a vyhnanstva... Tieto rozbroje a toto krviprelievanie a nesúlad musia pominúť a všetci ľudia musia byť ako jeden rod a jedna rodina... Nech sa človek nehrdí tým, že miluje vlastnú krajinu. Nech sa skôr hrdí tým, že miluje ľudstvo.“

Proces zjavovania
Ako boli Bahá’u’lláhove slová zaznamenávané
Jedinečnou črtou Bahá’u’lláhovho zjavenia je autenticita zjaveného Slova. Na rozdiel od Kristovho alebo Buddhovho učenia, ktoré ľudia zaznamenali až mnoho rokov po ich vyslovení, Bahá’u’lláhove slová sa zapisovali a autorizovali v čase jeho zjavovania.
Proces zjavovania – ako baháji označujú zrod Slova Božieho – opisujú viaceré historické dokumenty. Jeden z očitých svedkov ho opísal takto:
„Mírzá Áqá Ján (Bahá’u’lláhov osobný tajomník) mal pri sebe kalamár veľkosti malej misky. Taktiež mal prichystaných desať až dvanásť pier a kopy veľkých hárkov papiera. Mírzá Áqá Ján v tých dňoch preberal všetky listy adresované Bahá’u’lláhovi. Priniesol ich Bahá’u’lláhovi, a keď dostal súhlas, prečítal Mu ich. Potom mu [Bahá’u’lláh] povedal, aby si vzal pero a zapísal tabuľku, ktorú zjavil ako odpoveď...
Tak rýchlo zapisoval zjavované Slovo, že atrament prvého slova ešte nestihol zaschnúť a už bol na konci strany. Vyzeralo to, ako keby niekto namočil prameň vlasov do atramentu a popísal ním celý hárok.“ Po každom zjavení sám Bahá’u’lláh dohliadal na prepísanie pôvodného rukopisu a schválil jeho konečnú verziu.“

Medzi jedinečné črty bahájskej viery patrí existencia autentických spisov jej Zakladateľa. Na obrázku hore je tabuľka v Bahá’u’lláhovom rukopise, ktorá bola dodatočne ozdobená okrasnými ornamentmi v štýle typickom pre Stredný východ.

Hlavným dielom spomedzi Bahá’u’lláhových spisov je Kitáb-i-aqdas, známa tiež ako Najsvätejšia kniha, načrtávajúca dôležité zákony a princípy bahájskeho učenia. V auguste 2000 dostala Knižnica Kongresu USA do svojej zbierky výtlačky Najsvätejšej knihy v rozličných jazykoch, vrátane anglického, arabského, dánskeho, hindského, holandského, indonézskeho, talianskeho, portugalského, ruského, španielskeho, thajského a urdu. Na obrázku (zľava doprava) sú dvaja baháji, ktorí darovali tieto výtlačky, a pracovníci Knižnice Kongresu, ktorí ich prevzali: William P. Collins z Kancelárie pre autorské práva a poradca knižnice pre bahájske materiály, Allen Thrasher, vedúci Juhoázijského oddelenia, Helen Poeová, vedúca Ázijského oddelenia, Cheryl Adamsová z Humanitného a spoločenskovedného oddelenia, S. M. Waris Hamadani, prekladateľ z urdčiny z Pakistanu, ktorý je bahájom, a Mary Jane Deebová, jedna z odborníčok knižnice na arabčinu.

Bahá’u’lláhove spisy
Tak ako Biblia je Slovom Božím pre židov, Evanjelium pre kresťanov alebo Korán pre moslimov, pre bahájov sú všetky Bahá’u’lláhove spisy Slovom Božím – a tvoria základ bahájskej viery.
Množstvo spisov, ktorých pôvodcom je Bahá’u’lláh, ďaleko presahuje zjavenie predchádzajúcich Poslov Božích. Sám Bahá’u’lláh odhadol, že Jeho spisy by po zviazaní do kníh tvorili spolu viac ako 100 zväzkov.
Pre spisy je charakteristická široká škála štýlov. Bahá’u’lláh písal v arabčine aj v perzštine, pričom dokonale ovládal oba jazyky. Niektoré z Jeho diel sa prihovárajú hlasom Božím v podobe povznášajúcej a krásnej prózy. Iné sú priame výroky o morálke a o etike. Ďalšie sú mystické a poetické diela. Mnohé, známe ako tabuľky, sú listy adresované jednotlivcom. Mnohé z nich zatiaľ nie sú preložené. Jeho najvýznamnejšie diela sú však preložené do väčšiny hlavných svetových jazykov a výber z Jeho spisov je preložený do viac ako 800 jazykov.
Podstatu Bahá’u’lláhovho etického učenia možno nájsť v malej knižke nazvanej Skryté slová, ktorá je zbierkou citátov pochádzajúcich z raného obdobia Jeho pôsobenia. Bahá’u’lláh toto dielo popisuje ako výťažok duchovného vedenia obsiahnutého v postupnom Božom zjavení.
Hlavným výkladom Jeho učenia je Bahá’u’lláhova kniha nazvaná Kitáb-i-íqán (Kniha istoty). Kitáb-i-íqán odkrýva celú panorámu božského zámeru a zaoberá sa závažnými otázkami, ktoré vždy tvorili podstatu náboženského života: Boh, povaha ľudstva, zmysel života a úloha zjavenia.
Medzi najznámejšie Bahá’u’lláhove mystické spisy patrí Sedem údolí. Toto mystické dielo zjavené poetickým jazykom popisuje etapy cesty duše k zjednoteniu so svojím Stvoriteľom.
Najdôležitejším Bahá’u’lláhovým spisom je Kitáb-i-aqdas (Najsvätejšia kniha). Bahá’u’lláh zjavil Kitáb-i-aqdas, „Materskú knihu“ bahájskeho zriadenia v čase najtemnejších dní Svojho uväznenia v Akke. Predstavuje hlavný zdroj zákonov a inštitúcií, ktoré určil pre Ním zamýšľané usporiadanie sveta.
Preklad svätých spisov je postupný proces. Normy na preklad do anglického jazyka stanovil Shoghi Effendi, ktorý bol hlavou bahájskej viery v rokoch 1921 až 1957 (pozri s. 63). Študoval v Oxforde a jeho preklady odrážajú nielen majstrovské ovládanie anglického jazyka, ale tiež autoritatívny výklad významu textov.
Keď Shoghi Effendi hľadal anglický štýl, ktorý by verne odrážal vznešený a emotívny spôsob, akým sa Bahá’u’lláh v perzštine a v arabčine vyjadroval, rozhodol sa pre štýl angličtiny, ktorý vyznieva podobne ako anglický preklad Biblie kráľa Jakuba. V súlade s týmto štýlom sa rozhodol používať mužské zámeno na označenie Boha – hoci Bahá’u’lláhovo učenie zdôrazňuje, že Stvoriteľovi nemožno pripísať žiadny rod. Shoghi Effendi hojne používal diakritické znamienka ako pomôcku pre výslovnosť arabských a perzských mien. Tejto praxe sa bahájske spoločenstvo pridržiava dodnes.
Výsledkom je štýl, ktorý tvorí most medzi modernou angličtinou a štýlom, ktorým Bahá’u’lláh písal v arabčine a v perzštine. Preto sa ako východisko pre preklady do ostatných západných jazykov používajú anglické preklady Shoghi Effendiho, a nie arabské a perzské originály.

„A pretože nemôže jestvovať puto priameho spojenia medzi jedným pravým Bohom a Jeho stvorením a pretože medzi pomíňajúcim a Večným, náhodným a Absolútnym nemôže byť žiadna podobnosť, prikázal, že sa v každom veku a zriadení v kráľovstvách zeme i nebies musí prejaviť čistá a nepoškvrnená Duša.“ Bahá’u’lláh

SPOLOČENSKÉ ZÁSADY
Učenie o spoločnosti a morálke
Nikdy neexistoval futurista, prognostik či prorok, ktorý by s takou presnosťou predpovedal rozhodujúce znaky na obzore ľudstva či ktorého spoločenské učenie by bolo natoľko vhodné pre potreby dnešnej doby.
Jednou z pozoruhodných čŕt Bahá’u’lláhových spisov je miera, s akou presne pomenúva problémy a zmeny, ktoré ľudstvo najviac zamestnávali v dvadsiatom storočí a na začiatku dvadsiateho prvého storočia.
Zakladateľ bahájskej viery predpovedal a do hĺbky rozoberal všetky ústredné záležitosti nášho moderného sveta – od rovnoprávnosti žien po rasovú spravodlivosť, od prudkého nárastu vedeckých poznatkov a informácií po dynamické procesy, ktoré našu planétu zmenšili na globálnu dedinu. Bahá’u’lláhova predstava o premene života sa dotýka všetkých jeho stránok – od osobnej morálky po ekonomiku a vládnutie, od spoločenského rozvoja po náboženský život.
Ústrednou témou Bahá’u’lláhovho spoločenského učenia je, že ľudstvo tvorí jeden celok a že nadišiel deň, aby sa zjednotilo do jednej celosvetovej spoločnosti.
Bahájske spisy hovoria, že uznanie tejto zásadnej jednoty je pôvodcom mnohých pokrokových spoločenských zásad a ideálov, s ktorými sa baháji snažia oboznamovať širokú verejnosť.
Medzi tieto základné spoločenské princípy patrí odstránenie všetkých druhov predsudkov, zaistenie úplnej rovnoprávnosti pohlaví, uznanie jednoty veľkých svetových náboženstiev v ich podstatných aspektoch, odstránenie extrémov chudoby a bohatstva, zabezpečenie vzdelania na celom svete, podpora vysokého štandardu v správaní jednotlivcov, uznanie súladu medzi vedou a náboženstvom, snaha o trvalo udržateľnú rovnováhu medzi prírodou a technológiami a ustanovenie svetového federálneho systému založeného na kolektívnej bezpečnosti.
Keď uvážime, ako veľmi tieto zásady – od rasových vzťahov až po ekonomickú spravodlivosť – zamestnávali najdynamickejšie hnutia dvadsiateho storočia, je jasné, že nikdy neexistoval futurista, prognostik alebo prorok, ktorý by s takou presnosťou predpovedal rozhodujúce znaky na obzore ľudstva.
Otázky, na ktoré sa Bahá’u’lláh zameriaval, vôbec nezačali strácať na dôležitosti, naopak, v dvadsiatom prvom storočí začali dominovať spoločnému životu ľudstva.
Téma jednoty
Pokrokový prístup bahájskej viery k ľudskej spoločnosti pramení z Bahá’u’lláhovho dôrazu na jednotu. Dokonca ak by sme mali charakterizovať Jeho učenie jediným slovom, tým slovom by bola jednota.
Bahá’u’lláh vo všetkých Svojich spisoch vyzdvihuje dôležitosť – a reálnosť – jednoty a zjednotenia. Po prvé, že existuje jeden Boh. Všetky veľké svetové náboženstvá v skutočnosti predstavujú jeden celok. Sú odozvou ľudstva na zjavenie Božej vôle prostredníctvom postupne prichádzajúcich poslov Božích. Takéto chápanie spoločného pôvodu a zmyslu veľkých náboženstiev tvorí základ koncepcie jednoty v Bahá’u’lláhovom učení.
Z tejto základnej koncepcie Božej a náboženskej jednoty vychádzajú i ďalšie princípy. Bahá’u’lláh učí, že všetci ľudia sú stvoreniami jedného Boha, a preto spoločne tvoria jeden celok. Rasové, národnostné, triedne a etnické rozdiely sú okrajové, ak ich chápeme v tomto kontexte. Preto v bahájskej viere neexistujú predstavy o kmeňovej, regionálnej alebo národnostnej nadradenosti.
Hlas Boha prostredníctvom Bahá’u’lláha oznamuje: „Neviete azda, prečo sme vás všetkých stvorili z rovnakého prachu? Aby sa nik nemohol povyšovať nad ostatných. V srdci neustále uvažujte o tom, ako ste boli stvorení. Nakoľko sme vás všetkých stvorili z rovnakej podstaty, musíte byť ako jedna duša, kráčať tými istými nohami, jesť tými istými ústami, prebývať v tej istej krajine, aby sa vďaka vašim skutkom a činom mohli z vašej najvnútornejšej bytosti vyjaviť znamenia jednoty a podstata odpútania sa.“
Jednotnosť ľudstva
Myšlienka, že celé ľudstvo predstavuje jeden celok, tvorí v bahájskej viere základ pre ďalšie zásady sociálnej spravodlivosti. Bahá’u’lláh odsúdil rasové a etnické predsudky a naliehal: „Privrite oči pred rasovými rozdielmi a všetkých privítajte svetlom jednoty.“
Bahá’u’lláh tiež jednoznačne hlásal rovnoprávnosť pohlaví – a to v dobe, keď ženské hnutie bolo v krajinách Západného sveta iba v začiatkoch boja za volebné práva žien a keď o takých myšlienkach nebolo na Strednom Východe ešte ani počuť. Stal sa tak prvým zakladateľom svetového náboženstva, ktorý výslovne zastával úplnú rovnoprávnosť mužov a žien.
Dievčatá by dokonca mali byť vo vzdelaní uprednostnené, ak rodina alebo spoločnosť z nejakých príčin nemôže zabezpečiť deťom rovnaké vzdelanie. V bahájskych spisoch sa píše, že „pokým nebude rovnoprávnosť medzi mužmi a ženami plne ustanovená a dosiahnutá, najväčší spoločenský rozvoj ľudstva nie je možný.“
Táto výzva k rovnakému zaobchádzaniu nepopiera prirodzené rozdiely pohlaví. Bahá’u’lláh zdôrazňoval dôležitosť materstva, otcovstva a rodinného života. Náročnou úlohou stojacou pred spoločnosťou je umožniť ženám, aby sa ako rovnoprávne partnerky angažovali v každej oblasti ľudskej činnosti, či už vedeckej, ekonomickej alebo politickej, a zároveň im umožniť, aby napĺňali nesmierne dôležitú úlohu nositeľky života a prvej vzdelávateľky detí.
Bahá’u’lláhova myšlienka jednotnosti je tiež podporovaná všeobecnou výzvou na podporu ekonomickej spravodlivosti. Oslovujúc „bohatých na zemi“, Bahá’u’lláh píše: „Zveril som vám chudobných vo vašom strede. Strážte Moje zverenectvo! A nemyslite iba na vlastné pohodlie.“ Bahájske spisy vyzývajú k dobrovoľnému dávaniu aj k vládnym opatreniam, napríklad k „vyrovnávaniu a prerozdeleniu“ nadbytočného bohatstva, aby sa odstránili priepastné rozdiely medzi bohatými a chudobnými. Bahá’u’lláh tiež navrhuje niektoré konkrétne opatrenia, napríklad podiel na zisku a to, že sa práca bude považovať za uctievanie, čo bude napomáhať všeobecnú hospodársku prosperitu pre všetky spoločenské triedy.
Mimoriadny dôraz sa kladie na vzdelanie, ktoré sa považuje za kľúč k obrovskému potenciálu ľudstva, týkajúceho sa pokroku, napredovania a blahobytu. „Človeka považujte za studnicu oplývajúcu drahokamami nedoceniteľnej hodnoty,“ píše Bahá’u’lláh. „Jedine výchovou možno docieliť, že sa jeho poklady vyjavia, a umožniť tak ľudstvu, aby ich využilo.“
Preto by vzdelanie malo byť dostupné všetkým ľuďom a malo by zahŕňať pozitívne duchovné hodnoty a morálne postoje. Baháji si predstavujú budúcnosť, v ktorej dokonca aj „základné vzdelanie“ presahuje mechanické memorovanie a osvojovanie si jednoduchých zručností. Študenti musia dostať nástroje na to, aby dokázali sami analyzovať stav a potreby spoločnosti, zúčastňovať sa na miestnom plánovaní a samostatne skúmať pravdu. Jednotnosť ľudstva je základným prvkom všetkých bahájskych študijných osnov.
Veda a náboženstvo
Téma jednoty sa tiež nachádza v Bahá’u’lláhovom učení o vede. Jeho spisy predstavujú vedu a náboženstvo ako dva najmocnejšie prostriedky pre napredovanie civilizácie, ktoré majú rozdielny, avšak harmonický prístup k ponímaniu reality. Oba tieto prístupy sú vo svojej podstate kompatibilné a vzájomne sa posilňujú.
Vedecké metódy sú pre ľudstvo nástrojom na to, aby porozumelo hmotnej stránke sveta. Dokážu popísať zloženie atómového jadra alebo molekulárnu štruktúru DNA. Sú kľúčom k objaveniu a využitiu nových technológií. Veda nás však pri využívaní týchto poznatkov nedokáže smerovať. Túto pravdu potvrdili ukrutnosti vedy a techniky v minulom storočí, čoho najhrozivejším príkladom boli atómová bomba a zbrane hromadného ničenia.
Baháji sú presvedčení, že ľudstvo môže iba v Božom zjavení nájsť sústavu hodnôt, ktorá zasadzuje takéto výdobytky do správnej perspektívy. Náboženstvo odpovedá na otázky ohľadne morálky, zmyslu ľudského života a nášho vzťahu s Bohom, ku ktorým veda nemá prístup.
Baháji však zároveň veria, že každé náboženstvo, ktoré odmieta moderné vedecké pravdy, sa vystavuje riziku, že skĺzne do fanatizmu. Ľudská spoločnosť môže s istotou napredovať iba vtedy, ak uzná súlad a komplementárnosť vedy a náboženstva.
Bahá’u’lláhove spisy rozhodne podporujú nezávislé skúmanie sveta, či už v oblasti vedy alebo náboženstva. Bahá’u’lláh povedal, že každý jednotlivec by sa mal usilovať o to, aby sa oslobodil od predsudkov, predpojatosti a slepej poslušnosti voči tradíciám či tradičným autoritám. Najdôležitejším prostriedkom na objavovanie pravdy je konzultácia (pozri s. 45).
Na podporu jednoty Bahá’u’lláh tiež vyzval k prijatiu celosvetového pomocného jazyka. „Blíži sa deň, keď všetky národy sveta prijmú jeden celosvetový jazyk a jedno spoločné písmo,“ napísal. „Keď sa tak stane, potom nech pôjdete do ktoréhokoľvek mesta, bude to, ako keby ste vstupovali do vlastného domova.“ Pojem „pomocný“ je dôležitý, pretože Bahá’u’lláhovým zámerom nie je vytvoriť kultúrnu uniformitu. Naopak, bahájska viera si cení kultúrnu rôznorodosť a podporuje ju.
Tieto zásady predstavovali pred sto rokmi, keď ich Bahá’u’lláh po prvýkrát vyslovil, najradikálnejší program spoločenskej zmeny, aký bol kedy predložený. A nielenže prežili plynutie času. Sú čoraz viac propagované a uznávané, čo samo o sebe potvrdzuje správnosť predstáv, ktoré ich vytvorili.
Bahá’u’lláhove morálne zásady pre jednotlivca a Jeho predstava o manželskom a rodinnom živote (pozri s. 30) zodpovedajú skutočným potrebám modernej spoločnosti. Tak ako spoločenské zásady, rovnako aj Bahá’u’lláhove zákony o morálnom správaní jednotlivcov a o rodinnej štruktúre posilňujú jednotu a blahobyt celej spoločnosti. „Tí, ktorých Boh obdaril chápaním, razom uznajú, že zásady, ktoré Boh ustanovil, vytvárajú najlepší prostriedok pre zachovanie poriadku na svete a bezpečie jeho národov,“ napísal Bahá’u’lláh.
Toto pochopenie Bahá’u’lláhom stanovených noriem pre sociálnu spravodlivosť a správanie jednotlivcov predstavuje celistvý a osobitý prístup k zdanlivo neriešiteľným problémom ľudstva v súčasnosti a je dôvodom pre optimizmus svetového bahájskeho spoločenstva. Baháji sú pevne presvedčení, že odpovede na otázky týkajúce sa hrozby ničenia životného prostredia, zhubného vplyvu rasizmu alebo rozpadu rodín, sú k dispozícii v Bahá’u’lláhových spisoch. Sú odhodlaní umožniť svetu, aby sa s nimi oboznámil.
„Maj čisté, láskavé a žiarivé srdce, aby si mohol získať mocnárstvo pradávne, nepomíňajúce a trvalé.“ Bahá’u’lláh

Jednou z aktivít vo všetkých bahájskych spoločenstvách sú programy morálnej a duchovnej výchovy pre deti. Na fotografii je detská škola v Pnom Penh v Kambodži.
„Ženy a muži si vždy boli a budú v očiach Boha rovní.“ Bahá’u’lláh

„... emancipáciu žien ale zastaviť nedokážete...“
Jedna z najstrhujúcejších udalostí ranej bahájskej histórie sa spája s významnou perzskou poetkou Táhirih, patriacou medzi prvé obhajkyne ženských práv, ktorá radšej obetovala život, než by sa vzdala svojho presvedčenia. Narodila sa v roku 1814 ako Fatimih Brarghani v rodine významného duchovného. Táhirih bola na svoju dobu výnimočnou ženou. Dosiahla vysoké vzdelanie a ľudia si ju vážili pre jej poznanie a poéziu. Keď sa v roku 1844 dozvedela o Bábovej viere, stala sa jednou z jej prvých stúpencov a jej neochvejnou zástankyňou.
Hoci v Západnom svete vládne presvedčenie, že moderné hnutie za práva žien začalo v Spojených štátoch v tom istom roku, pozorní historici považujú i Táhirih, ktorej meno znamená „Čistá“, za jednu z prvých sufražetiek. Táhirih odvážne a otvorene bojovala proti tomu, aby jej spoločenské konvencie zabránili naplno využiť jej potenciál. Svojimi činmi otvorene hlásala rovnoprávnosť mužov a žien a pri jednej príležitosti dokonca na verejnosti odvážne odložila závoj. Preto sa jej život a príklad stal inšpiráciou pre ženy a mužov na celom svete.
Za svoj odvážny čin zaplatila nesmiernu cenu. Určitý čas ju väznil vlastný manžel, ktorý nesúhlasil s jej presvedčením, a keď sa jej podarilo utiecť, musela deti nechať doma bez možnosti vrátiť sa k nim. O pár rokov neskôr ju opäť uväznili. Tentokrát išlo o vládnych predstaviteľov, ktorí boli znepokojení jej úspechmi pri získavaní stúpencov pre Bábovu vieru, ktorú považovali z hľadiska islamu za odpadlíctvo. Keď ju prišla zaškrtiť skupina vojakov, vo svojich posledných slovách zanechala jasnú predstavu o budúcnosti: „Môžete ma zabiť kedy chcete, emancipáciu žien ale zastaviť nedokážete.“

Ženy: jednoznačná rovnoprávnosť
Po prvýkrát v histórii zakladateľ veľkého svetového náboženstva výslovne vyhlásil, že ženy a muži sú si rovní. V bahájskych spisoch sa taktiež píše:
• Dievčatá by mali byť uprednostnené pred chlapcami, keď sú príležitosti a zdroje na vzdelanie obmedzené.
• V bahájskom manželstve nemá ani muž, ani žena dominantný hlas.
• Akékoľvek zdanlivé rozdiely medzi schopnosťami žien a mužov sú jedine dôsledkom nedostatku možností vzdelania pre ženy.
Reakciou bahájskych spoločenstiev z celého sveta na tieto zásady je úsilie podporovať a posilňovať ženy v mnohých oblastiach, snaha skvalitniť vzdelávanie žien, zakladanie výborov na podporu rovnoprávnosti alebo jednoducho vytvárať priestor pre diskusiu o úlohe žien v živote spoločnosti. Aj keď tempo úspešnosti v jednotlivých krajinách a regiónoch ovplyvňujú historické faktory a miestne tradície, jedným z významných štatistických údajov zaznamenávajúcich stupeň pokroku, je vysoké percento žien (v porovnaní s podobnými inštitúciami v danej krajine), zvolených do národných bahájskych zastupiteľských orgánov.
Hoci môžu muži aj ženy slúžiť vo volených a menovaných inštitúciách bahájskej viery na všetkých úrovniach, členmi Svetového domu spravodlivosti, medzinárodného správneho orgánu bahájskej viery, smú byť len muži. Túto podmienku stanovil samotný Bahá’u’lláh, a preto ju nemožno zmeniť. K tomuto aspektu bahájskeho zákona neposkytol žiadne vysvetlenie. Z toho vyplýva, že jednotliví baháji síce môžu o dôvodoch špekulovať, ale oficiálne zdôvodnenie neexistuje. Zostáva to jednoducho záležitosťou viery.

Členovia Národnej duchovnej rady bahájov Bermudských ostrovov v roku 2000.

Percentuálne zastúpenie žien v národných bahájskych zastupiteľských orgánoch (národných duchovných radách)

Afrika
Amerika
Ázia
Austrália
Európa

 

 

Manželstvo a rodinný život
V bahájskom ponímaní predstavuje rodina základnú jednotku spoločnosti. Pokiaľ nie je tento najdôležitejší stavebný kameň zdravý a zjednotený, ani samotná spoločnosť nemôže byť zdravá a zjednotená. Monogamné manželstvo muža a ženy je základom rodinného života.
Bahá’u’lláh hovorí, že manželstvo je „pevnosťou blahobytu a spásy“. Bahájske spisy ďalej uvádzajú, že manželia by sa mali snažiť stať „láskyplnými spoločníkmi a súdruhmi a byť zajedno nateraz i na večnosť...“
Baháji pokladajú prípravu na manželský zväzok za zásadný prvok pre zaistenie šťastného manželstva. V rámci tejto prípravy je nevyhnutné, aby rodičia súhlasili s výberom partnera. Neznamená to však, že partnerov do bahájskeho manželstva vyberajú rodičia. Jednotlivci navrhujú manželstvo osobe, ktorú si sami vyberú. Keď si však už partnera vyberú, rodičia majú právo aj povinnosť starostlivo zvážiť, či budú s uzavretím manželstva súhlasiť alebo nie, a tak svojho potomka smerujú pri jednom z najdôležitejších rozhodnutí v živote.
Baháji sú presvedčení, že táto podmienka pomáha zachovávať jednotu v manželstve a tiež v širšom rodinnom kruhu. Podobne ako predchádzajúci Poslovia Boží, aj Bahá’u’lláh učí Svojich nasledovníkov, aby si ctili rodičov. Získanie súhlasu rodičov so sobášom zdôrazňuje význam puta medzi dieťaťom a rodičom. Taktiež pomáha vytvárať pre novomanželov podpornú sieť rodičov.
Jednoduchý sľub a obrad
Po získaní rodičovského súhlasu sa koná sobáš vyžadujúci si len veľmi jednoduchý obrad. V prítomnosti dvoch svedkov, schválených miestnou duchovnou radou, pár prednesie nasledujúci verš: „My, všetci, vskutku, budeme verní Božej vôli.“ Pre bahájov tento jednoduchý sľub, ktorým sa zaväzujú žiť podľa vôle Božej, zahŕňa všetky záväzky spojené s manželstvom, vrátane sľubu milovať, ctiť a vážiť si a starať sa jeden o druhého bez ohľadu na materiálne bohatstvo alebo zdravie, všetko spoločne zdieľať a navzájom si slúžiť.
Okrem splnenia týchto jednoduchých podmienok si baháji môžu pripraviť svadobnú oslavu podľa vlastných predstáv. Bahájske svadby môžu byť od malých po veľké, čo zahŕňa akékoľvek druhy hudby, tanca, jedla a zábavy v závislosti od osobného vkusu, možností rodiny a kultúrnych tradícií.
Manželský sľub sa v bahájskej viere považuje za posvätný. Od partnerov sa očakáva, že si budú navzájom bezvýhradne verní.
Avšak dôraz, ktorý bahájska viera kladie na rovnoprávnosť žien a mužov, a význam konzultácie ako prostriedku na riešenie problémov znamená, že manželské úlohy v bahájskom manželstve nie sú tradičnými úlohami. Ženám je dovolené, aby sa venovali práci, a od mužov sa očakáva, že sa budú podieľať na domácich povinnostiach a na výchove detí.
Bahájske učenie tiež podporuje rasovo zmiešané manželstvá, čím zdôrazňuje základnú jednotu ľudského rodu.
Rozvod je povolený, ale neodporúčaný
Bahájske manželstvo je možné rozviesť, ale manželia sú od takéhoto kroku veľmi odradzovaní. Ak sa baháji rozhodnú rozviesť, musia žiť minimálne rok oddelene a usilovať sa o zmierenie. Ak si manželia aj po tomto roku prajú rozvod, uskutoční sa v závislosti na podmienkach občianskeho práva. Na „rok trpezlivosti“, ako ho baháji nazývajú, dohliadajú miestne duchovné rady.
Základným zmyslom bahájskeho manželstva – popri fyzickom, intelektuálnom a duchovnom spolužití – sú deti. Baháji považujú výchovu detí nielen za zdroj nesmiernej radosti a za odmenu, ale aj za posvätnú povinnosť. „Vstupujte do manželstva, ó ľudia,“ nabáda Bahá’u’lláh, „aby ste mohli na svet priviesť toho, kto Ma bude spomínať medzi Mojimi služobníkmi. Takýto príkaz vám dávam, na pomoc sebe samým sa ho pevne držte!“
Aj keď Bahá’u’lláhovo učenie jasne stanovuje úplnú rovnoprávnosť mužov a žien, výslovne tiež uznáva dané telesné aj emocionálne rozdiely medzi mužskou a ženskou povahou. Baháji si preto myslia, že matka zohráva mimoriadnu úlohu pri výchove dieťaťa najmä v prvých pár rokoch života, keď sa formujú základné hodnoty a charakter každého človeka.
Keďže baháji veria, že duša vzniká v okamihu počatia, rodičia sa počas tehotenstva modlia za ešte nenarodené dieťa. Výchova vo všeobecnosti, a bahájska výchova obzvlášť, má pre bahájske rodiny prvoradý význam. Od najútlejšieho veku pestujú v deťoch návyk modliť sa a rozjímať a podporujú nadobúdanie intelektuálneho aj duchovného poznania.

Bahájske učenie podporuje rasovo a kultúrne zmiešané manželstvá.

Bahájsky sobáš je veľmi jednoduchý a hodí sa do každej kultúry. Na fotografii sú bahájski mladomanželia z Kórey v tradičnom kórejskom svadobnom oblečení.

„Blahobyt ľudstva, jeho mier a bezpečie nemožno dosiahnuť, pokiaľ nebude pevne ustanovená jeho jednota.“ Bahá’u’lláh

Odozvou na Bahá’u’lláhovo posolstvo o jednote ľudstva je skutočnosť, že sa bahájmi stávajú ľudia zo všetkých končín sveta. V Thajsku bahájsku vieru prijali mnohí príslušníci kmeňa Karinov, ako napríklad starosta dediny Pongdin, Rong Sujipong s rodinou.

Princípy, ktoré Bahá’u’lláh zdôrazňoval:
• jednota ľudstva
• rovnoprávnosť mužov a žien
• odstránenie predsudkov
• odstránenie extrémov bohatstva a chudoby
• nezávislé skúmanie pravdy
• všeobecné vzdelanie
• úcta ku všetkým náboženstvám
• súlad vedy a náboženstva
• svetové spoločenstvo národov
• celosvetový pomocný jazyk
Baháji sa snažia žiť podľa vysokého morálneho štandardu.
Bahá’u’lláh zdôrazňoval dôležitosť:
• čestnosti
• dôveryhodnosti
• cudnosti
• služby druhým
• čistoty motívov
• štedrosti
• skutkov miesto slov
• jednoty
• práce ako formy uctievania
Baháji sa okrem Desatora Božích prikázaní riadia aj ďalšími morálnymi zásadami.
Bahá’u’lláh zakazuje:
• zabíjanie
• krádež
• klamstvo
• cudzoložstvo a promiskuitné správanie
• hazardné hry
• pitie alkoholu
• užívanie drog
• klebetenie a ohováranie

Bahájska tanečno-divadelná skupina Artworks predstavuje učenie viery prostredníctvom kombinácie rýchleho maľovania a tanca. Artworks z mesta Perth v Západnej Austrálii vystupuje na školách a na iných miestach, pričom energia a výkony jej členov nachádzajú nadšenú odozvu.

Bahájske učenie je spoločensky pokrokové, ale v oblasti osobnej morálky je nekompromisné
Bahájske učenie o morálnom správaní jednotlivca vychádza z predstavy, že existuje len jeden Boh. Hoci sa spoločenské učenie náboženstiev musí meniť vzhľadom na potreby danej doby, existujú určité základné morálne a etické princípy spoločné pre všetky vierovyznania. Baháji sú presvedčení, že tieto zásady sú nevyhnutné pre šťastie a blahobyt ľudstva a zostávajú nemenné.
Morálny kódex Desatora Božích prikázaní, čo zahŕňa zavrhnutie vraždy, cudzoložstva, krádeže, klamstva, chamtivosti a neúcty k rodičom, sa nachádza vo všetkých náboženstvách. Podobne sa v postupných božských zjaveniach neprestajne objavovali prikázania, definujúce vzťah jednotlivca k Bohu. Bahá’u’lláh znovu potvrdil tieto zásady a ďalej ich rozpracoval. Nielenže odsúdil vraždu a klamstvo, ale obzvlášť zavrhol ohováranie. Zakázal hazardné hry, napadnutie druhého človeka a nedovolený vstup na cudzí majetok. Podobný postoj mal k pitiu alkoholických nápojov a narkotikám, ak ich nepredpíše lekár.
Bahá’u’lláh vo Svojich spisoch vyzdvihuje čestnosť a dôveryhodnosť. „Dôveryhodnosť je najväčším portálom vedúcim k pokoju a bezpečnosti ľudí,“ píše Bahá’u’lláh. „V pravde od nej závisela a ešte stále závisí stálosť každej záležitosti.“
Hoci neustále sa meniaca morálna klíma vo svete viedla niektorých moderných mysliteľov k odmietaniu alebo k modifikácii prvkov Božích morálnych zásad z minulosti, baháji sa domnievajú, že pri nezaujatom pohľade na súčasný stav sveta musíme nevyhnutne dospieť k záveru, že spoločnosť bude jedine trpieť, pokiaľ sa neposilní ľudská morálka. Korupcia v obchode a vo vládnych kruhoch na celom svete, epidémie pohlavne prenosných chorôb a rozpad rodín sú konkrétnym zdôvodnením potreby vysokého štandardu v správaní jednotlivcov.

Bahájska viera trvá na vysokých morálnych a etických normách a mnohé bahájske spoločenstvá organizujú programy pre deti, kde sa zdôrazňujú morálne cnosti. Na fotografii je záber z detskej školy v Kolumbii.
DUCHOVNÉ UČENIE
Bahá’u’lláhovo duchovné učenie
Príchod každého nového Posla Božieho mal v dejinách rozhodujúci význam. Každý z nich vyslal nový duchovný impulz, ktorým podnietil osobnú obnovu a spoločenský pokrok. Bahá’u’lláhovo zjavenie s duchovným impulzom, ktorý ho sprevádza, má nesmierne veľký význam, pretože sa objavilo v rovnakom období, ako ľudstvo začalo dospievať.
Je len jeden Boh, Stvoriteľ sveta. V minulosti sa ľudstvu zjavoval prostredníctvom Poslov Božích, z ktorých každý priniesol veľké náboženstvo. Medzi Poslov Božích patria Abrahám, Krišna, Zoroaster, Mojžiš, Buddha, Ježiš a Mohamed. Postupný príchod týchto božských učiteľov odzrkadľuje celkový odveký „Boží plán“ na vzdelávanie ľudstva o Stvoriteľovi a zušľachťovanie jeho duchovných, intelektuálnych a morálnych schopností. Jeho cieľom je príprava cesty pre jednotnú, celosvetovú a nestále sa rozvíjajúcu civilizáciu. Poznanie o Božej vôli pre ľudstvo v modernej dobe zjavil pred sto rokmi Bahá’u’lláh, ktorý je zatiaľ najnovším spomedzi týchto poslov Božích.
Toto je aj podstatou Bahá’u’lláhovho učenia o Bohu, náboženstve a o ľudstve. Baháji často vyjadrujú toto presvedčenie zjednodušene slovami, že existuje len jeden Boh, všetky náboženstvá tvoria jeden celok a ľudstvo taktiež tvorí jeden celok. Jednota zostáva neustále ústrednou témou bahájskej viery. Z teologického hľadiska sa prejavuje v myšlienke, že Stvoriteľ má jednotný plán pre celé ľudstvo.
S týmito myšlienkami sa spája pochopenie, že ľudská povaha je vo svojej podstate duchovná. Hoci ľudské bytosti existujú na zemi v hmotných telách, základnú podstatu každého človeka určuje neviditeľná, rozumová a nesmrteľná duša.
Duša oživuje telo a odlišuje ľudské bytosti od zvierat. Rozvíja sa len prostredníctvom vzťahu, ktorý má človek s Bohom prostredníctvom Jeho poslov. Tento vzťah sa upevňuje modlitbou, poznaním svätých kníh zjavených týmito učiteľmi, láskou k Bohu, sebadisciplínou v morálnom správaní a službou ľudstvu. Práve tento proces dáva životu zmysel.
Rozvíjanie duchovnej stránky života prináša so sebou mnoho výhod. Človek si v prvom rade rozvíja tie vrodené vlastnosti, ktoré tvoria základ ľudského šťastia a spoločenského pokroku. Medzi tieto vlastnosti patria viera, odvaha, láska, súcit, dôveryhodnosť a pokora. Čím viac ľudia tieto vlastnosti prejavujú, tým viac napreduje celá spoločnosť.
Duchovný rozvoj taktiež zlaďuje človeka s Božou vôľou a pripravuje ho na život po smrti. Duša žije ďalej aj po smrti tela a vydáva sa na duchovnú cestu k Bohu cez mnohé „svety“ alebo úrovne bytia. Pokrok na tejto ceste predstavuje v tradičnom ponímaní „nebo“. Ak sa duša nerozvíja, zostáva vzdialená od Boha. To sa v tradičnej kresťanskej alebo moslimskej terminológii pomenovávalo ako „peklo“.
Príchod každého nového Posla Božieho znamená v dejinách rozhodujúci obrat. Každý z nich vyslal nový duchovný impulz, ktorým podnietil osobnú obnovu a spoločenský pokrok. Bahá’u’lláhovo zjavenie spolu s duchovným impulzom, ktorý ho sprevádza, má nesmierne veľký význam, pretože sa objavilo v rovnakom období, ako začalo ľudstvo dospievať.
Bahá’u’lláh učí, že celé ľudstvo dnes vchádza do nového obdobia svojej spoločnej existencie, podobne ako dospievajúci vstupuje do dospelosti. Dnes je možné dosiahnuť nové stupne úspechov a dajú sa splniť úlohy, ktoré sa doposiaľ považovali za nemožné. Medzi tieto úlohy patria napríklad ustanovenie svetového mieru, celosvetovej sociálnej spravodlivosti a prehĺbenie rovnováhy medzi technikou, rozvojom, ľudskými cnosťami a ochranou životného prostredia.
Nepoznateľná podstata
Ak chceme väčšmi rozoberať bahájsky pohľad na vzťah medzi Bohom, náboženstvom a ľudstvom, najlepšie je začať s bahájskym chápaním Boha. Prvou tézou je, že Boh je nepoznateľný.
Bahá’u’lláh učí, že Boh je Stvoriteľom sveta a jeho absolútnym vládcom. Jeho podstata je bezhraničná, nekonečná a nadovšetko mocná. Preto nie je pre smrteľníkov s ich obmedzeným intelektom a ohraničenými schopnosťami možné bezprostredne porozumieť Božej podstate, Jeho zámerom alebo spôsobu, akým pôsobí.
Hoci nie je možné poznať Božiu podstatu, Boh sa rozhodol, že sa ľudstvu dá spoznávať prostredníctvom jednotlivých Božích poslov.
Títo poslovia sú jediným spôsobom, ako poznávať Boha, a patria medzi Nich zakladatelia veľkých svetových náboženstiev: Mojžiš, Krišna, Zoroaster, Buddha, Kristus a Mohamed. Baháji do skupiny prorokov radia aj ďalších, napríklad Noeho a Abraháma.
Poslovia sú podľa Bahá’u’lláhových slov, „prejavmi Božími“. Tieto prejavy Božie sú dokonalým odrazom božských prívlastkov a dokonalosti a poskytujú čisté riečisko pre sprostredkovanie Božej vôle pre ľudstvo.
Myšlienka, že Boh zoslal poslov Božích na to, aby vzdelávali ľudstvo, sa nazýva „postupné zjavovanie pravdy“. Môžeme ho prirovnať k škole. Práve tak, ako sa deti začínajú v prvej triede učiť jednoduché myšlienky a postupne na strednej a vysokej škole získavajú čoraz väčšie vedomosti, tak aj prejavy Božie „vzdelávajú“ ľudstvo. Učenie Poslov Božích sa v každej dobe prispôsobovalo úrovni celkovej zrelosti ľudstva, a nie Ich úrovni poznania.
Dvojaké postavenie
Prejavy Božie majú dvojaké postavenie. Na jednej strane sú božskými bytosťami dokonale odrážajúcimi vôľu Božiu. Na druhej strane sú ľuďmi, ktorí zažívajú narodenie, choroby, utrpenie a smrť. Vo Svojej telesnej podobe sa navzájom odlišujú a prevrávajú k ľudstvu v určitých etapách histórie. Na základe týchto odlišností vznikajú medzi náboženstvami kultúrne rozdiely, ktoré niekedy prekrývajú ich vnútornú jednotu.
„Každému Prorokovi, ktorého sa nadovšetko Mocný a Neporovnateľný Stvoriteľ rozhodol poslať ľuďom zeme, zveril posolstvo a uložil Mu, aby konal spôsobom, ktorý by najlepšie splnil požiadavky veku, v ktorom sa objaví,“ povedal Bahá’u’lláh.
Z hľadiska podstaty je však duchovné posolstvo Poslov Božích rovnaké. Všetci zdôrazňovali význam lásky k Bohu, poslušnosť voči Jeho vôli a lásky k ľudstvu. Aj keď rozličnými slovami, všetci hlásali „zlaté pravidlo“: že ľudia by sa mali správať k ostatným tak, ako by chceli, aby sa oni správali k nim.
„Istotne vedz, že podstata všetkých prorokov Božích je jedna a tá istá“, napísal Bahá’u’lláh. „Sú dokonale jednotní. Boh, Stvoriteľ, vraví: Medzi Nositeľmi Môjho posolstva niet žiadneho rozdielu...“
Prejavy Božie oznamujú ľudstvu vôľu Božiu prostredníctvom procesu božského zjavenia. Proces zjavenia je zaznamenaný vo svätých knihách najväčších svetových náboženstiev – kníh od Tóry po Korán, vrátane hinduistických, buddhistických, kresťanských a zoroastrijských svätých kníh. Tieto sväté písma predstavujú pre ľudstvo záznam zjaveného Božieho Slova.
Bahá’u’lláh hovorí, že Slovo Božie je „univerzálnym kľúčom“ k celému svetu. Iba ono dokáže odomknúť duchovný potenciál, ktorý sa ukrýva v každom človeku. Iba ono nám môže pomôcť rozvinúť náš celý potenciál. Bez Slova Božieho by ľudia zostali zajatcami inštinktov a kultúrneho podmieňovania a zaoberali by sa iba vlastnosťami potrebnými k fyzickému prežitiu. Bez božského vedenia sa nevyhnutne rozmáha chamtivosť, sebectvo, nečestnosť a korupcia.
Pre bahájov predstavujú Bahá’u’lláhove knihy, tabuľky a listy obnovené Slovo Božie. Hoci sa Bahá’u’lláhove spisy zhodujú s predchádzajúcimi náboženskými zjaveniami a predstavujú „nemennú vieru Božiu, večnú v minulosti, večnú v budúcnosti“, prinášajú aj nové pravdy o Božej vôli pre ľudstvo žijúce v tejto dobe.

„Každá povinnosť, ktorú si predpísal Svojim služobníkom ... je voči nim len znamením Tvojej milosti, aby sa mohli vzniesť k postaveniu, ktoré bolo udelené ich vlastnej najvnútornejšej bytosti, postaveniu, v ktorom spoznajú svoje vlastné ja.“ Bahá’u’lláh

Pre bahájov je Bábova svätyňa druhým najsvätejším miestom na svete, miestom pre hlbokú modlitbu a rozjímanie. Nedávno dokončené záhradné terasy na úpätí hory Karmel ponúkajú neobyčajný obraz krásy a súladu, duchovných vlastností cenných pre bahájov na celom svete.

Pre bahájov je zmyslom pozemského života osvojovanie si duchovných vlastností ako láska, viera a sebaobetovanie. Služba, akou je napríklad úprava zelene v hlavnom meste Rumunska, Bukurešti, je jeden z dôležitých prostriedkov pre zušľachťovanie duše.

Pôst
Takmer každé svetové náboženstvo zdôrazňuje pôst ako prostriedok duchovnej očisty. Napríklad moslimovia sa každý rok po dobu 28 dní zdržiavajú jedla a pitia medzi východom slnka a západom slnka. O pôste sa niekoľkokrát zmieňuje aj Biblia v Starom aj Novom zákone. Bahá’u’lláh pre bahájov stanovil zdržiavanie sa jedla a nápojov od východu slnka do západu slnka po dobu 19 dní v období od 2. do 20. marca. Toto obdobie, jednoducho známe ako „pôst“, je obdobím hlbokého rozjímania nad vlastným duchovným rozvojom. Baháji sa usilujú odpútať sa od materiálnych túžob, vstávajú pred úsvitom, aby sa mohli naraňajkovať a modliť. Postiť sa nemusia chorí, tehotné a dojčiace ženy, deti do 15 rokov a ľudia starší ako 70 rokov, cestujúci a ťažko pracujúci.

Bahájsky pohľad na život po smrti
Bahájska predstava o živote po smrti je neoddeliteľnou súčasťou učenia o povahe duše a zmysle pozemského života.

Bahá’u’lláh potvrdzuje, že každý človek má vlastnú, rozumovú dušu a hovorí, že v tomto živote je vzťah duše a tela podobný vzťahu slnka a zeme. Duša oživuje telo a predstavuje naše skutočné ja.
Hoci existenciu duše nemôžeme zistiť žiadnymi prístrojmi, prejavuje sa prostredníctvom povahových vlastností každého človeka. Duša je ústredným bodom lásky a súcitu, viery a odvahy a ďalších „ľudských“ vlastností, ktoré sa nedajú vysvetliť, pokiaľ ľudskú bytosť považujeme iba za živočícha alebo inteligentný živý stroj.
Duša je nesmrteľná, pretrváva večne. Keď ľudské telo zomrie, duša sa vyslobodí z pút, ktoré ju spájali s fyzickým telom a okolitým hmotným svetom a vydáva sa na púť duchovnými svetmi. Baháji chápu duchovný svet ako pokračovanie nášho vlastného sveta bez dimenzie času a miesta – a nie ako z hmotného hľadiska akési vzdialené alebo oddelené miesto.
Vstup do ďalšieho života môže byť potenciálne veľmi radostný. Bahá’u’lláh prirovnáva smrť k procesu narodenia. Vysvetľuje: „Život po smrti sa odlišuje od tohto sveta podobne, ako sa líši tento svet od sveta dieťaťa, kým sa nachádza v lone matky.“
Príklad lona matky v mnohých ohľadoch vyjadruje bahájske chápanie pozemského života. Tak ako lono matky predstavuje dôležité miesto pre začiatok telesného vývoja človeka, hmotný svet poskytuje priestor pre rozvoj ľudskej duše. Preto baháji chápu život ako akúsi „učebňu“, kde si človek môže rozvíjať a zdokonaľovať vlastnosti, ktoré bude potrebovať v budúcom živote.
„V pravde vedz, že ľudská duša, ktorá kráčala po cestách Božích, sa istotne navráti a bude povolaná k sláve Milovaného,“ píše Bahá’u’lláh. „Pri spravodlivosti Božej! Dospeje k takému postaveniu, aké nemôže vykresliť žiadne Pero ani jazyk popísať.“
V takomto ponímaní môžeme nebo čiastočne chápať ako stav, keď je duša blízko k Bohu, a peklo ako stav, keď je duša ďaleko od Boha. Oba tieto stavy sú prirodzeným dôsledkom úsilia jednotlivca, prípadne nedostatku úsilia, o duchovný rozvoj. Kľúčom k duchovnému pokroku je nasledovanie cesty vytýčenej poslami Božími.
Presná podstata života po smrti však zostáva záhadou. „Povahu duše po smrti nemožno nikdy popísať,“ hovorí Bahá’u’lláh.

Bahájske terasy v Hajfe v Izraeli

„Vedzte pravdu, že duša sa bude aj po oddelení od tela i naďalej rozvíjať, až kým nedospeje do prítomnosti Boha a do stavu, ktorý nemôžu zmeniť veky ani stáročia, ani zmeny a náhody života." Bahá’u’lláh

Modlitba a meditácia
Zmyslom bahájskeho života je poznať a milovať Boha a duchovne sa rozvíjať. Modlitba a meditácia sú hlavnými prostriedkami duchovného rozvoja.
Bahá’u’lláh zjavil stovky modlitieb. Patria medzi ne modlitby na všeobecné použitie, ako modlitby za uzdravenie, za duchovný rast, za pomoc v ťažkostiach, za manželstvo, za život spoločenstva a za samotné ľudstvo.
Bahá’u’lláh tiež stanovil pre Svojich nasledovníkov, aby si každý deň vybrali a odriekali jednu spomedzi troch „povinných“ modlitieb. Najkratšia z týchto modlitieb má iba tri vety a vypovedá mnoho o vzťahu medzi Bohom a ľudstvom. Znie takto: „Dosvedčujem, ó môj Bože, že si ma stvoril, aby som Ťa poznal a uctieval Ťa. V tomto okamihu dotvrdzujem svoju bezmocnosť a Tvoju moc, svoju chudobnosť a Tvoje bohatstvo. Niet iného Boha okrem Teba, Pomocníka v nebezpečí, Sebedostačujúceho.“ Pojem „povinný“, ktorý sa používa v súvislosti s týmito modlitbami, vyjadruje bahájske presvedčenie, že ľudia majú voči Bohu určité duchovné povinnosti. Bahá’u’lláh vyzýval Svojich nasledovníkov, aby si každý deň vyhradili určitý čas na meditáciu. Konkrétne nás nabáda najmä k tomu, aby sme sa na konci dňa zamysleli nad svojimi skutkami a nad ich hodnotou. Bahá’u’lláh bližšie neurčil spôsob, akým by sa malo meditovať - napríklad či v sede s prekríženými nohami alebo v spojení so špeciálnymi dychovými cvičeniami. Každý človek si môže vybrať svoj vlastný spôsob meditácie.

„Istotne vedz, že podstata všetkých Prorokov Božích je jedna a tá istá.“ Bahá’u’lláh

„Nemenná viera Božia“
Keď baháji hovoria, že náboženstvá tvoria jeden celok, nemyslia tým, že rozličné vierovyznania a organizácie sú rovnaké. Všetci poslovia Boží postupne odhaľovali náboženské pravdy. Veľké svetové náboženstvá sú vyjadrením jedného postupne odkrývaného Božieho plánu, „nemennej viery Božej, večnej v minulosti, večnej v budúcnosti“.
Táto predstava ďaleko presahuje myšlienku „tolerancie“ iných vierovyznaní alebo akýsi synkretizmus náboženských myšlienok. Baháji si nielen ctia a vážia všetkých zakladateľov veľkých svetových náboženstiev a uznávajú ich prínos k pokroku ľudstva, ale sú aj presvedčení, že všetky predchádzajúce náboženstvá nachádzajú v Bahá’u’lláhovom príchode naplnenie.
V bahájskych spisoch sa píše, že bahájska viera „nekompromisne potvrdzuje večné pravdy“ predchádzajúcich náboženstiev a „rozhodne a absolútne uznáva božský pôvod ich pôvodcov...“. Bahájska viera však musí byť zároveň „uvítaná ako prísľub a zvrchovaná sláva minulých vekov a stáročí, ako vrchol všetkých zriadení minulosti“.
Baháji židovského pôvodu si preto ctia Mojžiša za to, že zjavil Desať prikázaní a oceňujú príspevok židovstva ku všeobecnému pochopeniu ľudstva o dôležitosti poslušnosti voči morálnym zákonom. V Bahá’u’lláhovi vidia príchod „Pána zástupov“, ktorý prišiel podľa Izaiášovho proroctva „s desaťtisícom svätých“ a ktorý má viesť národy k tomu, aby „si z mečov ukovali radlá“.
Baháji buddhistického pôvodu si ctia Buddhu a vážia si Jeho učenie o odpútanosti, meditácii a pokoji, ktoré významným spôsobom obohatili svetovú civilizáciu. Sú presvedčení, že Bahá’u’lláh napĺňa prísľub o príchode „Buddhu zvaného Maitreya, Buddhu celosvetového bratstva“, ktorý podľa buddhistických tradícií prinesie mier a osvietenie pre celé ľudstvo.
Čo sa týka bahájov hinduistického pôvodu, jednoznačne je uznaný príspevok hinduizmu k ľudskému chápaniu Boha ako všetko prenikajúcej Najvyššej Podstaty a k porozumeniu duchovnej povahy ľudskej skutočnosti. Bahá’u’lláh je pre nich najnovšou inkarnáciou Krišnu, „Desiatym Avatarom“ a „Najväčším Duchom“, ktorý sa vracia „v každom veku“, „vždy, keď dobro zoslabne,“ aby „nastolil spravodlivosť“ tak, ako to sľubuje Bhagavad-gítá.
Čo sa týka bahájov kresťanského pôvodu, Kristovo učenie o láske, dobročinnosti a odpustení, a príklad Jeho života a Jeho obeť sa pokladajú za neoceniteľné Božie dary ľudstvu. Bahá’u’lláha považujú za naplnenie Kristovho prísľubu o tom, že opäť príde „v sláve Svojho Otca“, a o tom, že zhromaždí všetkých ľudí, aby boli ako „jedno stádo s jedným pastierom“.
Čo sa týka bahájov moslimského pôvodu, oceňuje sa to, že Mohamedovo učenie o vzdelávaní, podriadení sa Božej vôli a jedinosti Boha významne formovalo rozvoj ľudskej spoločnosti. Bahá’u’lláh pre nich predstavuje naplnenie prísľubu Koránu o príchode „Božieho Dňa“ a „Veľkom Oznámení“, keď „Boh“ zostúpi „zahalený oblakmi“.
Baháji tiež veria, že duchovné vedenie, ktoré poskytujú ostatné náboženstvá, medzi nimi napríklad džinizmus, sikhizmus, zoroastrizmus a náboženstvá domorodých kmeňov v Afrike, v Amerike a v Ázii rovnako slúžilo na vzdelávanie ľudstva o jeho Stvoriteľovi a na to, aby naučilo ľudí, ako čo najlepšie viesť svoj život.

„Všetci poslovia Boží, jeho najdrahší, jeho svätí a vyvolení zvestovatelia, sú bez výnimky nositeľmi Jeho mena a stelesnením Jeho vlastností.“ Bahá’u’lláh

Bahájske domy uctievania
Duchovné majáky pre ľudstvo
Bahájske domy uctievania ako miesta na zhromaždenie za účelom modlitby a rozjímania sú v bahájskej viere najpodobnejšie úlohe, ktorú spĺňa kostol, chrám alebo mešita. Avšak majú aj ďalší význam.
Bahá’u’lláh vyslovil predstavu, že domy uctievania budú jedného dňa stredom duchovného života spoločenstva a vyjadrením jeho humanitárnych cieľov.
Doteraz bolo na svete postavených osem domov uctievania – aspoň jeden na každom kontinente ako symbol celosvetového rozšírenia bahájskej viery. Na súčasnom stupni rozvoja bahájskej viery sa baháji zameriavajú viac na vytváranie a rozvoj spoločenských a duchovných inštitúcií pre život spoločenstva než na stavanie budov pre každé spoločenstvo. Avšak doposiaľ postavené domy uctievania stoja ako majáky zvolávajúce svet k novému spôsobu náboženského uctievania a života.
Každý chrám sa vyznačuje osobitým tvarom, ale všetky majú spoločné niektoré architektonické črty. Všetky bahájske domy uctievania musia mať deväť strán a jednu hlavnú kupolu.
Prvý dom uctievania bol postavený v Rusku, v stredoázijskom meste Ašchabad. Bol dokončený okolo roku 1908 a slúžil bahájskemu spoločenstvu v tejto oblasti do roku 1938, keď ho znárodnila sovietska vláda. Budova bola zbúraná v roku 1962 po tom, ako bola poškodená zemetrasením.
Ašchabadský dom uctievania v mnohých ohľadoch predstihol svoju dobu. Okrem toho, že slúžil ako duchovné centrum pre tamojšie rozkvitajúce bahájske spoločenstvo, bol aj praktickým vyjadrením humanitárnych ideálov spoločenstva. K nemu boli pripojené aj ďalšie inštitúcie, vrátane nemocnice, školy a ubytovne pre cestujúcich.
Prvý bahájsky dom uctievania na Západe bol dokončený v roku 1953 v americkom meste Wilmette v štáte Illinois, na brehu Michiganského jazera severne od Chicaga. V jeho ornamentálne zdobenej kupole a nezvyčajnej výzdobe sa snúbia prvky architektonických štýlov Západu aj Východu a za svojej existencie ho navštívili už milióny návštevníkov. Ďalšie domy uctievania boli postavené v ugandskej Kampale, blízko Sydney v Austrálii, neďaleko Frankfurtu v Nemecku, nad panamským hlavným mestom a v Apii na Samoe. V blízkej budúcnosti plánujú baháji postaviť chrám pre Južnú Ameriku v Santiagu v Čile.
Najnovší dom uctievania bol dokončený v roku 1986 v Dillí v Indii. Odvtedy táto budova získala mnohé architektonické ocenenia a venovali sa jej články v mnohých novinách a časopisoch.
Jej tvar je inšpirovaný lotosovým kvetom a skladá sa z 27 samostatne stojacich, mramorom obložených „lupeňov“, usporiadaných po troch tak, aby tvorili deväť strán.
Deväť dvier vedie do hlavnej sály, do ktorej sa zmestí až 2 500 ľudí. Chrám meria o niečo viac ako 40 metrov a má lesklý povrch, takže sa niekedy zdá, akoby sa vznášal nad 26-akrovým pozemkom na okraji indického hlavného mesta.
Za tých pár rokov sa chrám v Dillí stal jednou z najväčších svetových atrakcií, ktorú ročne navštívi viac ako dva a pol milióna návštevníkov. Počas hinduistických sviatkov ho navštevuje asi 100 000 ľudí – tak hlboko si Indovia vážia bahájsky chrám bez ohľadu na ich vierovyznanie.
Rovnako sú všetky bahájske domy uctievania prístupné ľuďom každého vierovyznania. Nenájdeme v nich žiadne kázne, rituály ani kňazov.
Na svete bolo určených už viac ako 120 miest pre budúce domy uctievania. V budúcnosti bude mať každé miestne spoločenstvo svoj vlastný dom uctievania. Tak ako ten prvý v Ašchabade, každý z nich bude stredobodom života spoločenstva a sociálnych, vedeckých, vzdelávacích a humanitárnych služieb.

Kampala, Uganda

Panama City , Panama

Wilmette, Illinois, USA

Dillí, India

Frankfurt, Nemecko

Sydney, Austrália

Apia, Samoa
Bahájska správa
Systém celosvetovej správy
Bahájske spoločenstvá spravujú svoje záležitosti prostredníctvom jedinečného správneho systému, podporujúceho nový spôsob kolektívneho rozhodovania, ktorého rámec stanovil Bahá’u’lláh.
Kľúčová otázka, zásadná pre väčšinu dynamických hnutí, konfliktov a inštitúcií za posledných sto rokov znie: Ako bude ľudstvo spravovať svoje záležitosti a akým spôsobom môže čo najväčší počet ľudí dosiahnuť šťastie a blahobyt?
Pred začiatkom 20. storočia bol širokým spektrom ľudí odmietnutý despotizmus a 1. svetová vojna úplne odstránila jeho najzásadnejšie príklady. Druhá svetová vojna vyriešila problém fašizmu a viedla ku skončeniu kolonializmu. V nedávnej minulosti bol úplne zdiskreditovaný komunizmus, najambicióznejší spomedzi rozličných ekonomických systémov a politických ideológií.
Na začiatku nového tisícročia sa vytvoril konsenzus, že najlepší systém vlády predstavuje taká forma vlády ľudu, ktorá zahŕňa slobodné voľby, zaručí slobodu prejavu jednotlivca a hlboký zmysel pre zodpovednosť za spoločné dobro.
Ideálny vzor tohto systému sa často označuje ako „demokracia“. Hoci demokracia jasne vedie pred inými doteraz vyskúšanými systémami, jej dnešná podoba má taktiež svoje problémy.
Systém viacerých politických strán v Západnom svete napriek svojmu úspechu stále viac ukazuje svoje nedostatky. Korupcia, očierňovanie, negatívna predvolebná kampaň, kupovanie hlasov a obmedzený výber kandidátov viedli v mnohých krajinách k nezáujmu voličov v takom rozsahu, že to ohrozilo celý systém.
Nové pokusy s demokraciou v krajinách Východu ohrozuje množstvo problémov a síl, medzi ktoré patria nedostatok skúseností so samosprávou, stáročia trvajúce etnické napätie, rôzniace sa kultúrne očakávania a neustále nezhody týkajúce sa otázky ľudských práv.
Rastúci počet ľudí na celom svete v súčasnosti stratil vieru vo vedúcich predstaviteľov, začal byť cynický k vlastnému vládnemu systému a odmieta svoju občiansku zodpovednosť. Následné sklamanie vážne ohrozuje schopnosť ľudstva dosiahnuť celkový spoločenský pokrok, blahobyt pre všetkých ľudí a zabezpečenie rozsiahleho prospechu.
Alternatívu k týmto trendom môžeme nájsť v skúsenosti bahájskeho spoločenstva. Baháji ustanovili podľa zásad a nariadení uvedených v Bahá’u’lláhových spisoch jedinečný systém vlastnej celosvetovej správy, ktorý chráni osobnú slobodu, zaisťuje výsadné práva spoločenstva ako celku a podporuje jedinečnú rovnováhu medzi iniciatívou jednotlivca a spoločným dobrom.
Tento systém využíva jedinečnú kombináciu slobodne volených rád a pomocnú inštitúciu menovaných poradcov a je v mnohých smeroch oveľa „demokratickejší“ ako metódy, ktoré využíva väčšina parlamentov či iných systémov pomerného zastúpenia. Ale keďže využíva jedinečné postupy a zásady, zabraňuje manipulácii, rozdrobovaniu sa na rôzne skupiny a straníckym problémom, ktoré sa stali nevhodnými črtami iných systémov vládnutia na celom svete.
Napríklad bahájsky volebný systém fungujúci na všetkých úrovniach – miestnej, regionálnej, národnej a medzinárodnej – vylučuje akékoľvek formy volebnej agitácie alebo kandidatúry. I tak však každému jednému voličovi umožňuje tú najširšiu možnosť výberu kandidátov.
Výnimočný je tiež proces rozhodovania, ktorý využívajú všetky inštitúcie bahájskeho spoločenstva. Je známy pod pojmom „konzultácia“ a predstavuje nekonfliktnú metódu, ktorej cieľom je vytvoriť jednotné smerovanie tým, že prijíma a podporuje slobodné vyjadrenie názorov a usiluje sa o zhodu na základe stanovených zásad.
Systém správy
Systém správy bahájskej viery pozostáva z oficiálne ustanovených inštitúcií, ktoré v sebe obsahujú výhody riadenia viacčlennými orgánmi a poradného hlasu zo strany múdrych a skúsených jednotlivcov. Tento systém na jednej strane pozostáva z volených orgánov pôsobiacich na celosvetovej, národnej a miestnej úrovni. Ich členovia sú volení spomedzi všetkých jednotlivcov a bahájske spisy udeľujú týmto inštitúciám zákonodarnú, súdnu a výkonnú funkciu. Na druhej strane systém tvoria výnimoční a oddaní jednotlivci menovaní za konkrétnym účelom šírenia a ochrany bahájskej viery. Títo jednotlivci majú význačné postavenie a svoje úlohy vykonávajú pod vedením hlavy bahájskej viery, radia, podnecujú a povzbudzujú jednotlivých bahájov a volené inštitúcie. Tak zohrávajú dôležitú úlohu pri vytváraní plánov spoločenstva, podporujú učenie sa, posilňujú iniciatívu jednotlivcov, povzbudzujú slobodu jednotlivca a rôznorodosť prejavu, pričom zaisťujú ochranu viery pred jej rozdelením.
Obe vetvy tohto systému vedie ústredný správny orgán bahájskej viery, Svetový dom spravodlivosti. Deväť členov Svetového domu spravodlivosti volia každých päť rokov členovia viac ako 180 národných zastupiteľských orgánov z celého sveta.
Spoločne tieto inštitúcie tvoria „administratívne usporiadanie“ bahájskej viery. Systém, ktorý sa postupne za posledné jeden a pol storočie vybudoval, predstavuje pozoruhodný úspech: zásadový systém celosvetovej správy, bez toho, aby musel využívať kňazskú alebo duchovnú hierarchiu, slúži na to, aby rozvíjal a usmerňoval schopnosti jednotlivca bez ohrozovania práv celku. A hlavne preukázal schopnosť vytvoriť integrované svetové spoločenstvo a poskytnúť jednotné smerovanie zoskupeniu ľudí, ktoré pravdepodobne predstavuje najrôznorodejšiu skupinu ľudí na svete.
S určitosťou môžeme povedať, že ako forma náboženskej správy nemá obdoby. Žiadne iné svetové náboženstvo minulosti či súčasnosti nespravuje svoje záležitosti systémom, ktorý by sa prostredníctvom slobodných volieb zahŕňajúcich všetkých veriacich tak pozorne zaujímal o záležitosti veriacich na tej najnižšej úrovni a zároveň by vďaka svojmu základu vo svätých spisoch poskytoval výslovnú právomoc na zaistenie neohrozenej jednoty.
Správne usporiadanie bahájskej viery sa však okrem svojej funkcie ako spôsobu náboženskej správy vyníma ako jedinečný model pre taký spôsob celosvetovej vlády, aký naša nová doba veľmi potrebuje. Baháji sú presvedčení, že administratívne usporiadanie bahajskej viery nie je ničím menej než „Chartou budúcej svetovej civilizácie“.
Miestna duchovná rada
Najlepším spôsobom, ako pochopiť systém správy bahájskej viery, je preskúmať jeho základnú jednotku, ktorou je miestna duchovná rada. Miestna duchovná rada sa každoročne volí v každom spoločenstve, ktoré má deväť a viac dospelých bahájov a plní mnohé úlohy, ktoré sa tradične spájali s duchovenstvom, ako aj ďalšie funkcie. Rozhodne možno povedať, že procesy prebiehajúce v miestnych duchovných radách, ponúkajú nový model participatívneho, demokratického rozhodovania na najnižšej úrovni.
V súčasnosti miestne duchovné rady dohliadajú na širokú škálu aktivít, ktoré tvoria základ života bahájskeho spoločenstva. Patrí k nim vzdelávanie detí, oslavy svätých dní, modlitebné stretnutia, štúdium spisov, diskusie, spoločenské podujatia, sobáše a pohreby. Mnohé miestne duchovné rady vo svete tiež organizujú malé vzdelávacie, sociálno-ekonomické alebo environmentálne rozvojové projekty.
Miestne duchovné rady majú tiež výkonnú a súdnu úlohu, vedú korešpondenciu, starajú sa o finančné prostriedky spoločenstva a dozerajú na dodržiavanie bahájskych zákonov v záležitostiach, akými sú rozvod alebo nezhody medzi členmi spoločenstva.
Rovnako ako v prípade všetkých ostatných volených bahájskych inštitúcií, aj miestne duchovné rady môžu rozhodovať iba ako skupina, ktorá používa proces konzultácie na to, aby dospela k spoločným záverom. Jednotliví členovia duchovných rád nemajú mimo zasadnutia duchovnej rady žiadne osobitné právomoci, postavenie ani moc.
Pôsobnosť miestnych duchovných rád zväčša vymedzujú hranice mesta, ktoré stanovila vláda. Inými slovami, všetci baháji, ktorí žijú v rámci dediny, mesta alebo mestskej časti, spadajú pod správu miestnej duchovnej rady danej oblasti.
Spôsob, akým sa volia členovia miestnej duchovnej rady, si taktiež zaslúži podrobnejší popis, pretože mnohé črty bahájskych volieb na miestnej úrovni sa vyskytujú na regionálnej, národnej a medzinárodnej úrovni.
Miestne duchovné rady sú každoročne volené tajným hlasovaním. V apríli sa všetci dospelí baháji v spoločenstve stretnú na voľbách. Tí, ktorí nemôžu prísť osobne, môžu hlasovací lístok doručiť iným spôsobom. Po modlitbách a rozjímaní si každý dospelý zvolí mená deviatich veriacich, ktorí podľa neho najlepšie spĺňajú predpoklady na správu záležitostí spoločenstva.
Schopnosti, ktoré by mali títo jednotlivci mať, sú jasne uvedené v bahájskych spisoch. Voliči by mali zvážiť „mená len tých, v ktorých sa najlepšie snúbia nevyhnutné vlastnosti nepochybnej oddanosti a nesebeckého zanietenia, bystrej mysle, uznávaných schopností a zrelej skúsenosti“.
Jedným z najnezvyčajnejších aspektov tohto spôsobu volieb je to, že neexistuje hlasovací lístok s predtlačenými menami alebo akýkoľvek spôsob nominácie kandidátov. V bahájskom spoločenstve môže byť každý dospelý baháj zvolený do miestnej duchovnej rady.
Na zvolenie do duchovnej rady nie je potrebné získať väčšinový počet hlasov. Zvolení sú deviati jednotlivci, ktorí získali najvyšší počet hlasov. Keďže všetci dospelí v spoločenstve môžu byť zvolení do duchovnej rady, každý má možnosť voliť podľa svojho svedomia s úplnou slobodou výberu. V žiadnom inom systéme nemajú jednotlivci pri voľbách takú veľkú slobodu.
Hoci sa tento systém vymyká politickým konvenciám, v praxi je neobyčajne efektívny. Bahájske spisy odporúčajú voliť schopných, zrelých, skúsených a pokorných jednotlivcov, a nie jednoducho tých, ktorí sú dostatočne odvážni a ambiciózni na to, aby sa uchádzali o túto pozíciu. Preto sa v bahájskom volebnom systéme kladie hlavný dôraz na výber takých zástupcov spoločenstva, ktorí prejavujú vlastnosti ako nesebeckosť, intelektuálne schopnosti, morálnu integritu a múdrosť.
Miestne duchovné rady sú tiež zodpovedné za slávnosť devätnástich dní, ktorá, ako sme už spomenuli, je základom činnosti spoločenstva a nástrojom duchovnej rady na získanie názorov priamo zo spoločenstva (pozri s. 12). Hoci má duchovná rada konečné slovo v rozhodovacom procese spoločenstva, slávnosť je dôležitou súčasťou správy na tej najnižšej úrovni.
Poradcovia a ich inštitúcie
Pre úplné porozumenie fungovania administratívneho usporiadania bahajskej viery je dôležité pochopiť úlohu poradných inštitúcií. Opäť najjednoduchší spôsob, ako vysvetliť pôsobenie zborov skúsených radcov, je preskúmať bližšie ich úlohu na miestnej úrovni. Predtým je však dôležité opísať celkovú štruktúru a úlohu poradných inštitúcií v bahájskej viere.
Najdôležitejšími spomedzi tých, ktorí majú poradnú funkciu, sú ruky veci Božej. Toto pomenovanie dostalo v histórii bahájskej viery asi 50 ľudí a všetkých menoval Bahá’u’lláh, ‘Abdu’l-Bahá alebo Shoghi Effendi (viac v nasledujúcej časti o ‘Abdu’l-Bahovi a o Shoghim Effendim). Od roku 2004 v izraelskej Hajfe slúži bahájskej viere už len posledná žijúca ruka veci Božej, ‘Alí-Muhammad Varqá. Keď v roku 1968 Svetový dom spravodlivosti dospel k záveru, že už nemôže byť menovaných viac rúk veci Božej, začal menovať určitý počet vyspelých a skúsených jednotlivcov za poradcov, aby sa tak do budúcnosti zaistilo vykonávanie nenahraditeľných úloh rúk veci Božej.
Poradcovia sú menovaní na päťročné obdobie a pôsobia v jednom z piatich kontinentálnych zborov alebo v Medzinárodnom centre pre učenie viery. Tí, ktorí boli menovaní za kontinentálnych poradcov, slúžia v kontinentálnom zbore na jednom z piatich kontinentov sveta: v Afrike, v Amerike, v Ázii, v Austrálii alebo v Európe. Medzinárodné centrum pre učenie viery sídli v Bahájskom svetovom centre v Hajfe v Izraeli a dohliada na prácu týchto piatich zborov. Tvorí ho deväť poradcov a posledná ruka veci Božej.
Kontinentálne zbory menujú členov pomocných zborov poradcov. V súčasnosti slúži asi 990 členov pomocných zborov a ich úlohou je pôsobiť v príslušnej oblasti v rámci kontinentálneho zboru. Na ďalšej úrovni členovia pomocného zboru menujú svojich asistentov.
Členovia poradných inštitúcií na všetkých úrovniach predstavujú veľmi rozmanité zbory mužov a žien, ktorí sa usilujú inšpirovať a vzdelávať bahájov, aby mohli uplatňovať Bahá’u’lláhovo učenie v každodennom živote, a pomáhajú im naplno využívať ich schopnosti. Starajú sa o spoločenstvá a inštitúcie a radia im pri raste a rozvoji, snažia sa zabezpečiť, aby správne fungovali, a usilujú sa podporovať nadobúdanie poznatkov a rozvíjanie schopností na všetkých úrovniach v snahe posilniť inštitúcie bahájskej viery, aby sa stali svetlami smerujúcimi spoločnosť ako takú. Hoci títo veriaci slúžiaci bahájskej viere nemajú právomoc riadiť volené inštitúcie, ich vedenie zohráva dôležitú úlohu pri príprave plánov a pri rozvoji života bahájskych spoločenstiev.
Napríklad na miestnej úrovni členovia pomocného zboru a ich asistenti spolupracujú s miestnymi duchovnými radami a poskytujú im svoje poznanie, rady a povzbudenie. Členovia pomocného zboru a ich asistenti čerpajú zo skúseností zo spolupráce s inými spoločenstvami a z toho, že sú sami vyspelí veriaci, pričom pomáhajú duchovným radám zameriavať sa na zásady uvedené v bahájskych spisoch, poskytujú nápady, ako podporiť súdržnosť spoločenstva a navrhujú overené metódy na podporu jeho rastu.
Spoločnou prácou sa tieto dve inštitúcie, miestna duchovná rada a pomocný zbor poradcov, snažia vytvárať atmosféru učenia sa a disciplinovaného správania, ktoré sa vyznačuje trpezlivosťou a zhovievavosťou k chybám. Usilujú sa budovať a udržiavať jednotu myslenia a konania v prostredí bez neprimeranej kritiky, ohovárania, konfliktov a sporov, ktoré zároveň víta slobodu prejavu zo strany každého veriaceho.
Za zmienku stojí fakt, že volení alebo menovaní členovia bahájskych inštitúcií, azda okrem niekoľkých výnimiek, nie sú za svoju službu platení, pričom službe svojmu spoločenstvu často venujú mnoho hodín v mesiaci.
Národná duchovná rada
Národná duchovná rada spravuje záležitosti bahájskeho spoločenstva na národnej úrovni. Podobne ako miestna duchovná rada, aj tento národný zastupiteľský orgán sa volí každoročne podľa rovnakých základných volebných postupov: nie sú povolené nominácie, je zakázaná predvolebná kampaň, volí sa tajným hlasovaním, zdôrazňuje sa morálna povaha a praktické schopnosti a zvolení sú tí muži a ženy, ktorí získali najviac hlasov.
Volebný postup na národnej úrovni je však predsa len v niečom odlišný. Zatiaľ čo miestnu radu volia všetci dospelí členovia spoločenstva, národnú duchovnú radu volia delegáti zvolení na „oblastných“ konventoch. Na oblastných konventoch môžu hlasovať všetci dospelí baháji, čím jednotlivec zostáva v dostatočne úzkom spojení s národným správnym orgánom.
Pri výbere členov národnej duchovnej rady môžu delegáti hlasovať za ktoréhokoľvek dospelého bahája, ktorý žije v danej krajine, čím sa opäť chráni sloboda výberu, ktorá je základom bahájskeho volebného systému.
So šírením viery rastú aj počty národných duchovných rád. Napríklad v roku 1954 ich bolo iba 12, do roku 2004 vzrástol počet národných duchovných rád na celom svete na 183, čo znamená, že sa nachádzajú takmer v každej krajine.
Tak ako ženy a muži slúžiaci v miestnych duchovných radách dohliadajú na záležitosti bahájskeho spoločenstva na miestnej úrovni, národné duchovné rady zodpovedajú za vedenie a koordináciu bahájskych aktivít v danej krajine. Ich činnosť má veľmi široký rozsah: od prijatia celonárodných plánov rozvoja spoločenstva po iniciovanie rozsiahlych projektov sociálno-ekonomického rozvoja, od udržiavania vzťahov s príslušnými národnými vládnymi inštitúciami po spoluprácu s inými náboženskými skupinami a mimovládnymi organizáciami.
A podobne ako miestne duchovné rady, aj ony čerpajú z múdrosti a zo skúseností členov poradných inštitúcií. Národné duchovné rady spolupracujú s členmi kontinentálnych zborov poradcov pôsobiacimi na všetkých kontinentoch a vo väčších územných celkoch na svete. Tak ako členovia pomocného zboru poradcov slúžia miestnym duchovným radám, rovnako poradcovia radia, pomáhajú a podporujú prácu národných rád pri konzultáciách a rozhodovaní. Tieto dve vetvy svojou harmonickou spoluprácou pozdvihujú verejné rozpravy na úroveň zásadovej konzultácie, ktorá sa netýka iba zákonov a predpisov náboženstva, ale aj povzbudenia a prijímania opatrení, ktoré posilňujú iniciatívu jednotlivcov a úprimnú odozvu na duchovné pravdy bahájskej viery.
Svetový dom spravodlivosti
Ako sme už uviedli, najvyššou inštitúciou bahájskej správnej štruktúry je Svetový dom spravodlivosti, medzinárodný zastupiteľský orgán bahájskej viery. Tvorí ho deväť členov, ktorých každých päť rokov volia členovia všetkých národných duchovných rád na svete.
Voľby sa konajú podobným spôsobom ako voľby do miestnych a národných duchovných rád – bez nominácií a bez predvolebnej kampane sú zvolení tí deviati členovia, ktorí dostanú najviac hlasov. Ako pri miestnych a národných voľbách, aj v tomto prípade sa od voličov očakáva, že budú voliť iba osoby s preukázanými schopnosťami a duchovnými vlastnosťami.
Celý volebný proces je hlbokým vyjadrením demokratických ideálov. Hoci je Svetový dom spravodlivosti medzinárodnou inštitúciou, i tak je prekvapivo blízky jednotlivým veriacim. Voľby Svetového domu spravodlivosti sú od miestnej úrovne vzdialené iba na tri kroky: každý dospelý baháj sa môže voliť na „oblastnom“ konvente, delegáti z oblastného konventu volia členov národnej duchovnej rady a členovia národných duchovných rád na celom svete volia Svetový dom spravodlivosti. Ten bol po prvýkrát zvolený v roku 1963.
Inštitúciu Svetového domu spravodlivosti ustanovil samotný Bahá’u’lláh a v administratívnom uporiadaní bahájskej viery zastáva výnimočné postavenie. Baháji sú presvedčení, že jeho rozhodnutia sú neomylne vedené Bohom.
Bahá’u’lláhovo učenie je základom bahájskeho presvedčenia a jeho uplatňovania v praxi. Svetový dom spravodlivosti má však právomoc ustanovovať zákony týkajúce sa všetkých záležitostí, ktoré Bahá’u’lláh jednoznačne neustanovil, a tiež zrušiť alebo zmeniť vlastné zákony pri zmene podmienok v spoločnosti. To poskytuje bahájskym zákonom prvok pružnosti. Ak napríklad na základe rozvoja niektorých technológií v budúcnosti vyvstanú morálne otázky, ktoré neboli známe za čias Bahá’u’lláha, Svetový dom spravodlivosti rozhodne, ako sa k tejto otázke postaviť. Baháji sú presvedčení, že takýmto spôsobom bude Boh viesť bahájsku vieru až do času, keď príde ďalší Prejav Boží, ktorý sa podľa Bahá’u’lláha neobjaví skôr než o tisíc rokov.
Podobne ako členovia národných a miestnych duchovných rád, ani členovia Svetového domu spravodlivosti ako jednotlivci nemajú žiadnu moc ani právomoci, pretože za Bohom inšpirovanú sa považuje inštitúcia Svetového domu spravodlivosti, a nie jej jednotliví členovia.

„Účelom spravodlivosti je, aby sa medzi ľuďmi objavila jednota. V tomto povznesenom slove sa vlní oceán božskej múdrosti, kým knihy sveta nedokážu obsiahnuť jeho vnútornú dôležitosť. “ Bahá’u’lláh
„V každej krajine, kde prebýva ktokoľvek z tohto ľudu, musí jeho príslušník voči vláde danej krajiny preukazovať vernosť, čestnosť a pravdovravnosť.“ Bahá’u’lláh

Bahájska viera nemá duchovenstvo. Baháji volia svojich vedúcich predstaviteľov tajným hlasovaním v rámci jedinečného systému bez predvolebnej kampane a bez nominácie kandidátov. Na fotografii sú delegáti z celého sveta, ktorí sa v roku 1998 zúčastnili na voľbách Svetového domu spravodlivosti, najvyššieho zastupiteľského orgánu bahájskej viery.

Geografické rozšírenie miestnych duchovných rád
Európa 9 %

Austrália 8 %

Ázia 23 %

Amerika 28 %

Afrika 32 %

Konzultácia
Skupinové rozhodovanie bez straníckeho súperenia
Správne orgány bahájskej viery na všetkých úrovniach využívajú jedinečnú metódu nekonfliktného spôsobu rozhodovania nazývaného „konzultácia“.
Zásady konzultácie stanovil Bahá’u’lláh vo Svojich spisoch a ako nástroj na vytváranie zhody a na skúmanie pravdy má potenciál pre široké uplatnenie. Baháji majú skúsenosti, že z konzultácie môže ťažiť akákoľvek skupina, ktorá potrebuje prijať spoločné rozhodnutie a spolupracovať. Tieto princípy nevyužívajú iba inštitúcie bahájskej viery, ale aj firmy a školy riadené bahájmi a tiež bahájske rodiny pri svojich každodenných rozhodnutiach.
Konzultácia sa snaží vytvárať zhodu tak, že spája rôzne uhly pohľadu namiesto toho, aby ich rozdeľovala. Podporuje rôznorodosť názorov a obmedzuje zápas o moc, ktorý je bežnou súčasťou tradičných systémov rozhodovania.
Bahájska konzultácia sa zakladá na týchto princípoch:
• Informácie by sa mali zozbierať z čo najväčšieho počtu zdrojov a treba vyhľadať rôzne názory. Môže to znamenať aj snahu o získanie názoru odborníkov – napríklad právnikov, lekárov alebo vedcov. Môže to tiež znamenať hľadanie informácií mimo tradičných oblastí a zvažovanie názorov členov spoločenstva z rôzneho prostredia.
• Konzultujúci sú povzbudzovaní k tomu, aby počas konzultácie vyjadrovali svoje názory čo najúprimnejšie a najotvorenejšie a zdvorilo sa zaujímali o názor ostatných. Nepovoľujú sa osobné útoky, zastrašovanie ultimátom ani predpojaté výroky.
• Každá myšlienka, po jej vyslovení, patrí celej skupine. Hoci znie táto veta jednoducho, je asi najdôležitejším princípom konzultácie. Všetky myšlienky tak prestávajú patriť len jednotlivcovi, časti skupiny alebo len určitému okruhu ľudí. Dodržiavanie tejto zásady podporuje myšlienky prameniace z úprimnej túžby slúžiť dobru skupiny a odmieta tie, ktoré vychádzajú z túžby po osobnej prestíži a zo snahy o získanie podporovateľov.
• Skupina sa usiluje o jednohlasné rozhodnutie, ale je možné aj väčšinové hlasovanie na to, aby prišla k záveru a prijala rozhodnutie. Ak raz o niečom rozhodne, rozhodnutie musí vykonať celá skupina jednotne, bez ohľadu na to, či ho jednotlivec podporoval alebo nie.
V tomto zmysle teda pri konzultácii neexistuje žiaden menšinový názor ani názor opozície. Baháji sú presvedčení, že správnosť alebo nesprávnosť rozhodnutia sa ukáže pri jeho realizácii – ale len v prípade, že ho skupina a celé spoločenstvo bezvýhradne podporí.
Toto odhodlanie zaručuje, že ak sa rozhodnutie alebo projekt nevydarí, problém spočíva v samotnej myšlienke, a nie v nedostatku podpory zo strany spoločenstva alebo v tvrdohlavosti oponentov.
Tento princíp vychádza opäť z chápania sily jednoty. Bahá’u’lláhov syn, ‘Abdu’l-Bahá, povedal, že baháji by sa mali vždy usilovať o hľadanie zhody vo všetkých záležitostiach:
„Ak sa na niečom dohodnú, hoci by to bolo aj nesprávne, je to lepšie, ako keby nesúhlasili a mali pravdu, pretože tieto nezhody zničia božské základy. Aj keby bola niektorá zo strán v práve a nesúhlasila by, bolo by to zdrojom tisícov omylov, ale pokiaľ súhlasia, a obe strany sa mýlia, práve kvôli jednote sa vyjaví pravda a nesprávne sa zmení v správne.“

Všetky bahájske inštitúcie, podobne ako miestna duchovná rada v Guyane, konzultujú, aby mohli dospieť k rozhodnutiu.

Najvýznamnejšia skupina spomedzi poradcov slúžiacich vo viacúrovňových „poradných inštitúciách“ bahájskej viery sú „ruky veci Božej“, ktoré majú najvyššie postavenie medzi menovanými jednotlivcami. V minulosti malo toto označenie asi 50 jednotlivcov, ale keďže už nie je možné menovať ďalších, určité prvky ich povinností prevzali poradcovia. Na fotografii sú, zľava doprava, tri ruky veci Božej, ktoré žili ešte v roku 1992: ‘Alí-Muhammad Varqá, Amatu’l-Bahá Ruhíyyih Khánum a ‘Alí-Akbar Furutan. Ruhíyyih Khánum zosnula 19. januára 2000, pán Furutan zosnul 26. novembra 2003.

„Nebesia božskej múdrosti rozjasňujú dve žiary: konzultácia a súcit. Spoločne sa raďte, keďže konzultácia je lampou vedenia, ktorá ukazuje cestu a udeľuje porozumenie.“ Bahá’u’lláh

V administratívnom usporiadaní bahajskej viery dopĺňa inštitúcia poradcov inštitúcie bahájskej viery volené na všetkých úrovniach. Na fotografii sú členovia Medzinárodného centra pre učenie viery v Hajfe v Izraeli v roku 2003. Jeho členovia sú známi ako poradcovia a podobne ako poradcovia na kontinentálnej úrovni plnia dôležitú úlohu pri podpore iniciatívy jednotlivcov, rôznorodosti a slobody konania v celosvetovom bahájskom spoločenstve.

Bahájske spoločenstvá na národnej úrovni vedú volené zastupiteľské orgány známe ako národné duchovné rady. Na fotografii je deväť členov Národnej duchovnej rady bahájov v Juhoafrickej republike v roku 2003.

Bahájske voľby na miestnej, regionálnej, národnej aj medzinárodnej úrovni prebiehajú podľa podobného postupu, ktorý má zabezpečiť, aby boli zvolení duchovne uvedomelí predstavitelia spomedzi všetkých veriacich v danej oblasti. Na fotografii je zachytený priebeh bahájskych volieb v Paname.

Otázka peňazí – alebo ako baháji získavajú finančné prostriedky
Bahá’u’lláh zakázal prijímať akékoľvek prostriedky z vonkajších zdrojov, ktoré by sa použili len na bahájske účely. Preto sa činnosť bahájskych inštitúcií financuje výlučne z príspevkov registrovaných členov bahájskeho spoločenstva.
Baháji sú povzbudzovaní k tomu, aby pravidelne prispievali do miestnych a národných bahájskych fondov. O finančných prostriedkoch na miestnej a národnej úrovni sa zvyčajne konzultuje na každej slávnosti devätnástich dní. Všetky príspevky do týchto fondov sú dobrovoľné a tajné.

Študenti Dangského bahájskeho inštitútu v Ahwe v indickom štáte Gujarát sa zišli na kurze o rozvoji spoločenstva a morálneho vzdelávania.

Nezaangažovanosť v straníckej politike
Bahájske učenie zdôrazňuje dôležitosť poslušnosti voči vláde príslušnej krajiny a jej zákonom. Hoci baháji môžu prijať nestranícke posty vo vládnych inštitúciách, nezúčastňujú sa straníckych politických aktivít a nezapájajú sa ani do diskusií o jednotlivých kandidátoch alebo stranách. Ako jednotlivci však baháji môžu v občianskych voľbách voliť podľa svojho svedomia.

Rozvíjanie schopností pre službu ľudstvu
Relatívne novou črtou bahájskeho spoločenstva je rozvoj siete národných a regionálnych vzdelávacích inštitútov, ktoré majú za cieľ zvyšovať schopnosť bahájskeho spoločenstva slúžiť ľudstvu ako takému.
Tieto inštitúty vo všeobecnosti používajú spôsob diaľkového vzdelávania prostredníctvom tútorov pôsobiacich na miestnej úrovni, ktorých úlohou je pomáhať členom bahájskeho spoločenstva a ostatným záujemcom osvojiť si vedomosti a zručnosti, potrebné na podporu rozvoja mierovej a prosperujúcej svetovej civilizácie opisovanej v bahájskych spisoch.
Za posledné roky sme tiež boli svedkami prudkého nárastu ďalších bahájskych organizácií a združení, ktoré sa venujú určitým oblastiam záujmu v rámci bahájskeho spoločenstva. Sú medzi nimi profesijné združenia, akými sú European Bahá’í Business Forum (Európske bahájske podnikateľské fórum) a Bahá’í Justice Society (Bahájske združenie pre spravodlivosť), akademické skupiny ako napríklad Association for Bahá’í Studies (Združenie pre štúdium bahájskeho učenia) a jeho rôzne pobočky na celom svete, ale aj bahájmi podporované mimovládne organizácie zamerané na sociálno-ekonomický rozvoj, napríklad Health for Humanity (Zdravie pre ľudstvo) alebo International Environmental Forum (Medzinárodné environmentálne fórum). Niektoré spomedzi týchto organizácií sú podporované národnými duchovnými radami, iné riadia a spravujú združenia jednotlivých bahájov.

Členovia prvého Svetového domu spravodlivosti zvoleného v roku 1963

Bahájske svetové centrum – stredobod celosvetového spoločenstva
Vysoko na úpätí hory Karmel stojí administratívne centrum celosvetového bahájskeho spoločenstva.
Bahá’u’lláh pred Svojím zosnutím určil, že svetové centrum viery, ktorú založil, bude v oblasti Hajfy a Akky, ktorá sa nachádza na severe dnešného Izraela. Toto miesto sa stalo domovom pre duchovné a administratívne srdce bahájskej viery.
V tejto oblasti je pochovaný Bahá’u’lláh i Báb. Bábova svätyňa s pozlátenou kopulou sa vypína na úpätí hory Karmel v Hajfe, kým Bahá’u’lláhova svätyňa sa nachádza v jej blízkosti na druhej strane zálivu v Bahjí, severne od Akky. Obe svätyne sa nachádzajú v prekrásnych záhradách a pre bahájov predstavujú najsvätejšie miesta bahájskeho sveta.
Správnym centrom bahájskej viery je Hajfa. V tesnej blízkosti nad Bábovou svätyňou a na vrchole oblúka obklopeného záhradami stojí sídlo Svetového domu spravodlivosti, medzinárodného správneho orgánu bahájskej viery. Z tejto a z ďalších priľahlých budov spravuje viac ako 600 pracovníkov z viac než šesťdesiatich krajín medzinárodné záležitosti svetového bahájskeho spoločenstva.
Inštitúcie sídliace v Hajfe si vymieňajú informácie s národnými bahájskymi spoločenstvami, zasielajú im medzinárodné ciele a plány, sledujú projekty sociálno-ekonomického rozvoja, zbierajú a archivujú štatistické záznamy, objasňujú zákony a spravujú medzinárodné finančné prostriedky. Nachádza sa tu budova Medzinárodného archívu, v ktorom sú uložené spisy a relikvie spojené s dejinami bahájskej viery, najmä s Bábovým, Bahá’u’lláhovým a ‘Abdu’l-Bahovým životom.
Ako sa viera šírila a jej práca narastala, vznikla aj potreba nových priestorov vo svetovom centre. V roku 2001 boli dokončené dve nové administratívne budovy – Medzinárodné centrum pre učenie viery a Centrum pre štúdium svätých textov.
Medzinárodné centrum pre učenie viery je sídlom inštitúcie pozostávajúcej z menovaných jednotlivcov, ktorých úlohou je spoločne pomáhať Svetovému domu spravodlivosti a radiť svetovému spoločenstvu bahájov prostredníctvom poradcov, žijúcich na celom svete (pozri s. 47).
V Centre pre štúdium svätých textov pôsobia odborníci, ktorých úlohou je študovať bahájske sväté spisy, prekladať sväté texty a podľa potreby zostavovať a pripravovať kompilácie a komentáre k nim.
Okrem toho bolo v roku 2001, v snahe predstaviť bahájsku predstavu o kráse, o súlade a o pokoji, dokončených devätnásť pôsobivých záhradných terás, ktoré obkolesujú Bábovu svätyňu. Terasy sa tiahnu v dĺžke jedného kilometra k vrcholu hory Karmel, známej ako „Svätá hora Božia“, a dávajú jej novú podobu. Návštevníci ich prirovnávajú k slávnym historickým záhradám a miestam napríklad vo Versailles alebo k dávnovekým visutým záhradám v Babylone.
Dokončenie týchto projektov, ktoré spolu stáli viac ako 250 miliónov dolárov, stavia význam bahájskej viery vo svete na novú úroveň. Záhrady a budovy sú navrhnuté tak, aby poukazovali na bahájsku predstavu o súlade, o jednote a o mieri.
Každý rok prichádzajú tisícky pútnikov z celého sveta, aby sa modlili a rozjímali vo svätyniach a navštívili ďalšie bahájske sväté miesta v Hajfe a v Akke. Tieto púte, okrem inšpirácie, ktorú prinášajú jednotlivým veriacim, pomáhajú posilniť sociálnu súdržnosť bahájskej viery tým, že sú miestom stretnutia bahájov z celého sveta.

Sídlo Svetového domu spravodlivosti na hore Karmel. V tejto budove sídli medzinárodný zastupiteľský orgán celosvetového bahájskeho spoločenstva.

Centrum pre štúdium svätých textov

Budova Medzinárodného centra pre učenie viery

Bahájski pútnici vchádzajú do Bábovej svätyne

„Keby bola lampa náboženstva zatienená, nastal by zmätok a rozruch a svetlo nestrannosti a spravodlivosti, pokoja a mieru by prestalo žiariť.“ Bahá’u’lláh

DEJINY
Storočie rastu a rozmachu
Otázka nástupníctva v náboženstve bola vždy rozhodujúca pre všetky vierovyznania. Neúspešné riešenie tejto otázky viedlo v minulosti k rozkolom. Bahájska viera, ako jediná spomedzi svetových náboženstiev, odolala rozdrobeniu a zachovala si jednotnosť.
Keď Bahá’u’lláh v roku 1892 zosnul, žilo vo svete okolo 50 000 bahájov. Viera bola rozšírená vo väčšine krajín a teritórií Stredného východu a v Indii. V Európe, v Severnej i Južnej Amerike, v Austrálii ani vo väčšej časti Ázie však Bahá’u’lláhovo učenie nebolo známe.
Dnes je bahájska viera po kresťanstve druhým územne najrozšírenejším samostatným náboženstvom so spoločenstvami veriacich v najmenej 235 štátoch a nezávislých územiach. Na svete žije viac ako päť miliónov bahájov, čo znamená stonásobný nárast.
História tohto rastu a rozmachu sa úzko spája s dvoma ústrednými postavami bahájskej viery, a to s ‘Abdu’l-Bahom a so Shoghim Effendim, ktorí s postupom času stáli na čele bahájskej viery po Bahá’u’lláhovom zosnutí v roku 1892.
Ako sme už uviedli v predchádzajúcej kapitole, správa bahájskej viery je v súčasnosti z veľkej časti v rukách demokraticky volených orgánov. Úspech Bahá’u’lláhovho zámeru v tomto smere bol prácou týchto dvoch hlavných postáv. Úloha, ktorú zohrali pri udržaní jednotnosti bahájskej viery, nemá v náboženskej histórii obdobu.
Otázka nástupníctva v náboženstve bola vždy rozhodujúca pre všetky vierovyznania. Neúspešné riešenie tejto otázky viedlo v minulosti k rozkolom. V súčasnosti existuje viac ako dvetisíc kresťanských odnoží, viac ako tisíc islamských odnoží a porovnateľné štiepenie nájdeme aj v hinduizme, buddhizme a judaizme. Mnohé z týchto odnoží vznikli práve kvôli nezhodám v otázke týkajúcej sa toho, kto má rozhodujúcu právomoc vysvetľovať Sväté Písmo.
Bahá’u’lláh predišiel rozkolom v bahájskej viere jednoduchým prostriedkom – závetom. Bahá’u’lláh vo Svojej poslednej vôli nielenže určil Svojho najstaršieho syna ako Svojho nástupcu, ale výslovne Ho poveril aj výkladom Svojho učenia a tým, aby bol zjednocujúcim ohniskom spoločenstva.
‘Abdu’l-Bahá: Majster
‘Abdu’l-Bahá sa narodil 23. mája 1844, v tú istú noc, keď Báb vyhlásil Svoje posolstvo. Je nesporné, že Bahá’u’lláh už odmalička pripravoval ‘Abdu’l-Bahu, aby sa mohol jedného dňa stať Jeho nástupcom. ‘Abdu’l-Bahá už ako dieťa trpel spolu so Svojím otcom pri prvej vlne prenasledovania Bábových nasledovníkov.
Mal iba osem rokov, keď Bahá’u’lláha po prvýkrát uväznili. Keď išiel otca navštíviť, uvidel Ho so železnou obručou a reťazami okolo krku.
Keď ‘Abdu’l-Bahá vyrástol, stal sa Otcovým najbližším spoločníkom a vykonával mnohé dôležité úlohy. S každým spomedzi nespočetného množstva návštevníkov, ktorí chodili za Jeho otcom, sa najprv porozprával, aby Ho chránil pred neopodstatnenými žiadosťami alebo vyrušovaním pri práci.
Keď v Akke takmer celá skupina bahájov ochorela na týfus, maláriu a dyzentériu, ‘Abdu’l-Bahá bez odpočinku umýval, ošetroval a kŕmil chorých. Od vyčerpania nakoniec ochorel aj On a celý mesiac bol v kritickom stave.
Za nesebeckosť, za poznanie a za veľkú pokoru spolu s neskrývaným obdivom, ktorý voči Nemu Bahá’u’lláh prechovával, ‘Abdu’l-Bahá čoskoro získal pomenovanie „Majster“ a týmto menom Ho baháji nazývajú dodnes.
Napriek výslovnému zneniu Bahá’u’lláhovej poslednej vôle sa niektorí závistliví príbuzní po Jeho smrti pokúšali zaujať ‘Abdu’l-Bahovo postavenie. Opakovanými pokusmi sa títo ambiciózni jednotlivci snažili získať vlastných stúpencov.
Pri porovnaní s rýchlym vznikom odnoží v iných svetových náboženstvách je dôležité poznamenať, že žiadnej z výsledných odštiepených skupín sa nepodarilo udržať pri živote či vytvoriť odnož bahájskej viery. Nakoniec sa každá z týchto skupín rozpadla po smrti svojho vodcu, ktorý sa ju snažil vytvoriť, a žiadne odnože ani skupiny nepretrvali. Baháji pripisujú túto jednotu sile „Zmluvy“ (pozri na tejto strane vľavo).
‘Abdu’l-Bahá tiež zohral dôležitú úlohu pri vysvetľovaní celosvetovej vízie Svojho otca spôsobom zrozumiteľným pre Západný svet, čo urýchlilo premenu bahájskej viery z malého hnutia na Strednom východe vo svetové náboženstvo, ktorým je dnes.
Po zosnutí Svojho otca zostal ‘Abdu’l-Bahá väzňom Osmanskej ríše. Prostredníctvom listov a osobných stretnutí s prvými západnými veriacimi, ktorí pricestovali do Palestíny, podporoval šírenie viery mimo územia Stredného východu.
Po mladotureckej revolúcii mohol ‘Abdu’l-Bahá slobodne cestovať. V auguste roku 1911 odišiel zo Svätej zeme na štvormesačnú cestu do Európy, počas ktorej pobudol v Londýne a v Paríži. Tam sa stretol s prvými západnými bahájmi a každý deň prednášal o bahájskej viere a jej princípoch.
Nasledujúcu jar sa vydal na rok trvajúcu cestu opäť do Európy a odtiaľ do Spojených štátov amerických a do Kanady. Táto návšteva vo veľkej miere podporila rozšírenie bahájskej viery v týchto dvoch krajinách.
Počas návštevy viac ako štyridsiatich miest Severnej Ameriky Ho baháji aj široká verejnosť prijali s úctou a s nadšením. V jednom meste za druhým Ho pozývali, aby sa prihovoril k zhromaždeniam v kostoloch a v synagógach, k významným skupinám a organizáciám.
Toto malo za výsledok ustanovenie bahájskej viery ako hlavnej novej sily v spoločenskej reforme a pri obnove náboženstva. Bahá’u’lláhovo posolstvo volajúce po novej a mierumilovnej spoločnosti sa šírilo v technicky vyspelom svete a vznikla nová generácia oddaných veriacich.
‘Abdu’l-Bahá vypracoval ešte aj dnes aktuálny plán pre rozšírenie bahájskej viery na medzinárodnej úrovni. V sérii listov adresovaných severoamerickým nasledovníkom ich vyzýval, aby šli do všetkých kútov sveta, aby šírili bahájsku vieru a jej princípy.
Po vypuknutí 1. svetovej vojny sa ‘Abdu’l-Bahá opäť vrátil do Svätej zeme. V príhovoroch na Západe varoval pred prichádzajúcou pohromou a bez ustania hovoril o potrebe vytvorenia určitej formy svetového spoločenstva, ktoré by predišlo takýmto konfliktom.
Počas vojny ‘Abdu’l-Bahá zosobňoval zásady, ktoré On a Jeho otec hlásali. Osobne zorganizoval rozsiahly poľnohospodársky projekt v okolí Tiberu, ktorým zabezpečil dôležitý zdroj obilia pre región a pomohol predísť hladomoru v tejto oblasti. Britská vláda Mu za tieto humanitárne činy na konci vojny udelila rád rytiera Britského impéria.
Obdobie pôsobenia strážcu: Práca Shoghiho Effendiho
‘Abdu’l-Bahá zosnul pokojne, v spánku, dňa 28. novembra 1921. Rovnako ako Jeho otec, aj On chcel predísť potenciálnemu rozdrobeniu náboženstva po Svojej smrti. Preto tiež zanechal jasnú a jednoznačnú poslednú vôľu, ktorá je pokračovaním Bahá’u’lláhovej Zmluvy.
V tomto dokumente ‘Abdu’l-Bahá vymenoval Svojho najstaršieho vnuka Shoghiho Effendiho Rabbaniho za Svojho nástupcu vo funkcii hlavy alebo „strážcu“ bahájskej viery. Strážcovstvo je inštitúcia, ktorej vznik predpovedal Bahá’u’lláh.
V tejto funkcii bol Shoghi Effendi určený za autoritatívneho vysvetľovateľa bahájskeho učenia.
Narodil sa 1. marca 1897 v Akke a veľa času počas svojho raného detstva strávil na ‘Abdu’l-Bahových kolenách. Neskôr navštevoval Americkú univerzitu v Bejrúte a Oxfordskú univerzitu v Anglicku, kde si osvojil jedinečnú znalosť anglického jazyka a západnej kultúry.
Počas pôsobenia Shoghiho Effendiho sa bahájska viera stala skutočne celosvetovým náboženstvom. Keď ‘Abdu’l-Bahá v roku 1921 zosnul, žilo na svete stotisíc bahájov. Väčšinu z nich tvorili Iránci žijúci v Iráne alebo v iných krajinách Stredného východu. Hŕstka nasledovníkov žila v Indii, v Európe a v Severnej Amerike – spolu asi v 35 krajinách. O 36 rokov neskôr, v čase zosnutia Shoghiho Effendiho v roku 1957, počet bahájov predstavoval takmer štyristotisíc veriacich z viac ako dvesto krajín, teritórií a kolónií.
Shoghi Effendi vo svojich listoch vypracoval aj pokyny ohľadom volebného systému a skupinového rozhodovania, ktoré sa stali jednou z charakteristických čŕt bahájskej viery. V listoch novovzniknutým bahájskym inštitúciám vysvetľoval dôsledky Bahá’u’lláhovho učenia v mnohých záležitostiach, od rodinného života až po celosvetovú vládu. Detailnejšie popísal vzťah bahájskej viery k iným náboženstvám a vieroukám. Jeho brilantné a pôsobivé diela pomohli objasniť jedinečné pohľady bahájskej viery na rozličné etické, teologické a historické otázky.
Pokiaľ ide o rast bahájskej viery, azda najdôležitejšie v tomto ohľade boli listy Shoghiho Effendiho bahájskemu svetu, ktoré sa stali trvalým zdrojom povzbudenia a podpory. Hoci si v súčasnosti bahájska viera získala všeobecný rešpekt, stať sa bahájom v tridsiatych, štyridsiatych či päťdesiatych rokoch 20. storočia znamenalo vystaviť sa podozrievaniu a výsmechu.
Shoghiho Effendiho jasná predstava o bahájskej viere ako o Božom zjavení pre našu dobu a jeho istota v úspech pomohli povzbudiť generáciu veriacich šíriacu Bahá’u’lláhov odkaz do všetkých častí zeme.
Svetový dom spravodlivosti
Keď Shoghi Effendi v roku 1957 zosnul, mala bahájska viera širokú základňu národných a miestnych duchovných rád, čo umožňovalo uskutočniť voľby do Svetového domu spravodlivosti, medzinárodného správneho orgánu, ktorého vznik Bahá’u’lláh predpovedal.
Pre bahájov predstavovalo dlho očakávané ustanovenie Svetového domu spravodlivosti dňa 21. apríla 1963 udalosť nesmierneho významu. Bahá’u’lláh nariadil jeho ustanovenie, dal mu zákonodarnú právomoc ustanovovať zákony týkajúce sa všetkých záležitostí, ktoré nie sú jednoznačne v bahájskych spisoch stanovené, a prisľúbil, že ho bude Boh v jeho rozhodnutiach neomylne viesť.
Deviati členovia, ktorí boli v danom roku zvolení tajným hlasovaním, pochádzali z troch hlavných náboženských prostredí (židovského, kresťanského a moslimského) a boli rôzneho etnického pôvodu. Odvtedy sa voľby do Svetového domu spravodlivosti konajú každých päť rokov (pozri s. 49).
Ako najvyššia inštitúcia bahájskej viery prevzal Svetový dom spravodlivosti úlohy súvisiace s usmerňovaním rastu a rozvoja celosvetového bahájskeho spoločenstva prostredníctvom série plánov načrtávajúcich ciele rozšírenia a rozvoja viery v rámci určitého obdobia.
V roku 1963 bolo na celom svete štyristotisíc veriacich. Baháji žili v 11 000 oblastiach zoskupených v 56 národných a regionálnych spoločenstvách. Do roku 2004 ich počet vzrástol na viac ako päť miliónov vo viac ako 100 000 oblastiach v 183 národných spoločenstvách.

„Mojím cieľom nie je nič iné než zlepšenie sveta a pokoj národov.“ Bahá’u’lláh

Bahá’u’lláh určil Svojho najstaršieho syna, ‘Abdu’l-Bahu, aby viedol bahájsku vieru po Jeho zosnutí. ‘Abdu’l-Bahá, známy ako„Majster“, zohral rozhodujúcu úlohu pri ochrane bahájskej viery pred rozdelením sa na rôzne odnože.

Zmluva
Baháji veria, že neobyčajná jednota bahájskej viery pramení z Božieho prísľubu ľudstvu, ktorým Boh ľudstvo ubezpečuje o neustálom vedení po Bahá’u’lláhovom zosnutí. Tento prísľub je známy ako Zmluva.
Koncept Zmluvy medzi človekom a Bohom je známy veriacim mnohých náboženstiev. Židia veria, že Boh s nimi uzatvoril Zmluvu, v ktorej im prisľúbil, že ich bude viesť, pokým budú poslúchať Jeho zákony. Kresťania tiež veria, že Ježiš uzatvoril Novú Zmluvu so Svojimi nasledovníkmi.
Pre bahájov predstavuje Bahá’u’lláhova Zmluva obnovenie prísľubu o božskom vedení a tiež systém zabezpečujúci jeho pokračovanie. Zmluvu možno objasniť ako nástupnícku líniu po zosnutí Bahá’u’lláha tak, ako sa uvádza v písomných záznamoch bahájskej viery. Táto línia ide od Bahá’u’lláha k Jeho synovi ‘Abdu’l-Bahovi, potom od ‘Abdu’l-Bahu k Jeho vnukovi Shoghimu Effendimu a k Svetovému domu spravodlivosti.
Byť verný Bahá’u’lláhovej Zmluve znamená poslušnosť voči Nemu ako Poslovi Božiemu. Znamená to prijatie autority Jeho nástupcov, ktorých menoval, a dodržiavanie opatrení, ktoré stanovil pre napredovanie viery. Porušiť Zmluvu znamená odmietať alebo sa úmyselne snažiť nárokovať si autoritu ustanovenú Bahá’u’lláhom alebo ju podkopávať, a pritom sa stále hlásiť k bahájskej viere. Takéto konanie je útokom na charakteristickú črtu viery – jej jednotu.
Každý, kto sa opakovane dopúšťa takéhoto konania, je známy ako porušiteľ Zmluvy a nemá dovolený prístup do bahájskeho spoločenstva. Takáto osoba môže znovu získať prijatie do spoločenstva iba úprimným oľutovaním svojho správania.
Morálne priestupky, ako neschopnosť dodržiavať bahájsky štandard správania, sa za porušovanie Zmluvy nepovažujú.

‘Abdu’l-Bahá ako mladý muž. Táto fotografia určená do pasu sa podobá jedinej známej Bahá’u’lláhovej fotografii. Tá je uložená v Bahájskom svetovom centre a nie je vo všeobecnosti k dispozícii, aby sa predišlo tomu, že ľudia budú uctievať obraz.

Opis ‘Abdu’l-Bahu
„Zriedka som zazrel niekoho, koho zjav by ma ohromil viac. Vysoký silne stavaný človek, ktorý sa niesol rovno sťa svieca, biely turban a plášť, dlhé čierne pramene vlasov, spadajúce skoro až na plecia, široké silné čelo, naznačujúce vysokú inteligenciu spojenú s neustávajúcou vôľou, jasnozrivé oči, sťa jastrabie, a výrazné, ale príjemné rysy. To bol môj prvý dojem z ‘Abbása Effendiho, „Majstra“, ako ho par excellence volajú... Myslím si, že i v takom výrečnom, skvele argumentujúcom a znalom národe, ku ktorému patrí, sotva možno nájsť niekoho výrečnejšieho, niekoho schopnejšieho narábať s argumentmi, názorne dôvodiť, niekoho dôvernejšie oboznámeného s posvätnými knihami židov, kresťanov a moslimov. Tieto vlastnosti spolu so správaním majestátnym i prostým zároveň ma nenechali na pochybách ohľadom vplyvu a vážnosti, ktorej sa tešil i mimo kruhu otcových nasledovníkov. Nikto, kto ho videl, nemôže chovať známku pochybností o veľkosti tohto človeka a jeho moci.“
Edward G. Browne, orientalista z Cambridgeskej univerzity, ktorý sa prvýkrát stretol s ‘Abdu’l-Bahom v roku 1890 a mal možnosť dobre Ho spoznať.

V roku 1911 ‘Abdu’l-Bahá cestoval po Európe, ktorú neskôr navštívil ešte raz, v roku 1913. Fotografia zachytáva Jeho návštevu v Clifton Guest House v Bristole v Anglicku v septembri 1911.

V období od apríla do decembra 1912 cestoval ‘Abdu’l-Bahá po Severnej Amerike. Na fotografii z roku 1912 je s bahájmi v Lincolnovom parku v Chicagu v americkom štáte Illinois.

‘Abdu’l-Bahá o rasizme
Podľa slov Starého zákona Boh povedal: „Učiňme človeka na Svoj obraz, podľa Našej podoby.“ Tieto slová naznačujú, že človek je obrazom a podobou Boha, inými slovami, Božia dokonalosť a božské cnosti sa odrážajú alebo prejavujú v podstate človeka. Tak ako sa svetlo a žiara slnka v plnosti a nádhere odráža vo vyleštenom zrkadle, rovnako i božské vlastnosti vyžarujú z hĺbky čistého ľudského srdca. Toto je dôkazom toho, že človek je najvznešenejším spomedzi Božích stvorení...
Pozrime sa bližšie na výrok, že človek je obrazom a podobou Boha, a na to, podľa akého meradla alebo kritéria ho môžeme hodnotiť alebo posudzovať. Týmto meradlom môžu byť jedine božské cnosti, ktoré sa v ňom prejavujú. Preto každý človek, ktorý prejavuje božské vlastnosti, odráža nebeskú morálku a dokonalosť a je vyjadrením ideálu a chvályhodných vlastností, je vskutku obrazom a podobou Boha. Ak človek vlastní bohatstvo, môžeme ho nazývať Božím obrazom a podobou? Alebo je kritériom blízkosti k Bohu ľudská česť a dobrá povesť? Môžeme postupovať podľa farby pokožky a povedať, že človek určitej farby pleti – bielej, čiernej, hnedej, žltej alebo červenej – je skutočným obrazom Stvoriteľa? Musíme uznať, že farba pleti nie je meradlom a kritériom pre takéto posudzovanie a nie je dôležitá, pretože farba je v prírode vecou náhody. Podstatný je duch a myseľ človeka... Preto si musíme uvedomovať, že farba či rasa nemá žiadny význam. Ten, kto je obrazom a podobou Boha, kto prejavuje Božie dary, je vítaný na Božom prahu – či má bielu, čiernu alebo hnedú pleť, nehrá žiadnu úlohu. Človek nie je človekom iba pre telesné znaky. Štandardom božského meradla a posudzovania je myseľ a duch človeka...
Srdce človeka môže byť čisté a biele, hoci má čiernu pleť. Alebo naopak, jeho srdce môže byť temné a hriešne, hoci má bielu pleť. Najväčší význam má preto povaha a čistota srdca.
— Výňatky z ‘Abdu’l-Bahovej prednášky na 4. výročnej konferencii Národnej asociácie pre pokrok farebných ľudí z dňa 30. apríla 1912, Handel Hall v Chicagu, v americkom štáte Illinois.

Bahájske spoločenstvá v Spojených štátoch amerických v predchádzajúcich rokoch zorganizovali každoročné podujatia vrámci Dňa rasovej jednoty, ako napríklad tento pochod v Springfielde v štáte Oregon.

Evans a Kylie Omariovci so synom Bekom v bahájskom dome uctievania v Sydney v Austrálii.

V dvadsiatych a tridsiatych rokoch 20. storočia zorganizovalo bahájske spoločenstvo v USA sériu konferencií a stretnutí zameraných na priateľstvo rozličných rás, ako napríklad toto stretnutie, ktoré pripravila bahájska duchovná rada New Yorku a Mestská rada v New Yorku v roku 1930.

„Náboženstvo Boha má prinášať lásku a jednotu. Neučiňte ho príčinou nepriateľstva či rozbrojov.“ Bahá’u’lláh

Tieto dve fotografie spod Eiffelovej veže v Paríži sú dôkazom obrovského rastu bahájskej viery za posledné storočie. Na fotografii hore je ‘Abdu’l-Bahá počas Svojej návštevy Európy v roku 1912 spolu s malou skupinou Peržanov, ktorí ho sprevádzali, a skupinkou európskych bahájov. Druhá fotografia z novembra 1998 zachytáva oslavu stého výročia ustanovenia bahájskej viery vo Francúzsku, na ktorej sa zišlo viac ako 2000 ľudí z asi 50 krajín.

‘Abdu’l-Bahá, vľavo, a Jeho vnuk, Shoghi Effendi, na fotografii z roku 1919

Shoghi Effendi, ktorý je známy ako strážca, viedol bahájsku vieru od roku 1921 až do svojho zosnutia v roku 1957

Viac ako 27 000 bahájov z približne 170 krajín sa v novembri roku 1992 zhromaždilo v New Yorku na Druhom bahájskom svetovom kongrese, na ktorom si pripomenuli storočnicu od Bahá’u’lláhovho zosnutia. Išlo o najväčšie a najrozmanitejšie stretnutie bahájov v histórii – o dôkaz jednotnosti ľudstva.

Časová línia významných bahájskych udalostí, 1810 –1910
1810
1820
1830
1840
1850
1860
1870
1880
1890
1900
1910
1920
1930
1940
1950
1960
1970
1980
1990
2000
12. november 1817
Narodenie Bahá’u’lláha v Núre v Perzii
20. október 1819
Narodenie Bába v Širáze v Perzii
Doba pôsobenia Bába
23. máj 1844
Bábovo oznámenie v Širáze
23. máj 1844
Narodenie ‘Abdu’l-Bahu v Teheráne
9. júl 1850
Bábovo umučenie v Tabríze v Perzii
august 1852
Bahá’u’lláhovo uväznenie v Síyáh-Chál v Teheráne
12. január 1853
Odchod Bahá’u’lláha z Bagdadu do vyhnanstva
10. apríl 1854
Bahá’u’lláhov odchod do hôr v Kurdistane
Doba pôsobenia Bahá’u’lláha
22. apríl 1863
Bahá’u’lláhovo oznámenie o Svojom Poslaní pred skupinou Bábových nasledovníkov v záhrade Ridván v Bagdade
16. august 1863
Bahá’u’lláhov príchod do Konštantinopolu (Istanbul)
12. december 1863
Bahá’u’lláhov príchod do Adrianopolu (Edirne)
31. august 1868
Bahá’u’lláhov príchod do väzenskej pevnosti Akká v osmanskej Palestíne
29. marec 1888
Prvá verejná zmienka o Bahá’u’lláhovi a o bahájskej viere na Západe, ktorú predniesol E. G. Browne pred Akademickou spoločnosťou v Newcastle-upon-Tyne v Anglicku
Doba pôsobenia ‘Abdu’l-Bahu
29. máj 1892
Bahá’u’lláhovo zosnutie v Bahjí, blízko Akky
1. marec 1897
Narodenie Shoghiho Effendiho
1902
Začatie výstavby prvého bahájskeho domu uctievania v Ašchabade v Strednej Ázii

Časová línia významných bahájskych udalostí, 1910 – 2001
11. august 1911
‘Abdu’l-Bahá prichádza do Londýna
11. apríl 1912
‘Abdu’l-Bahá prichádza do New Yorku na osemmesačnú cestu po USA a Kanade
27. apríl 1920
‘Abdu’l-Bahá je britskou vládou povýšený do rytierskeho stavu
Doba pôsobenia Shoghiho Effendiho
28. november 1921
‘Abdu’l-Bahá zosnul a Jeho vnuk, Shoghi Effendi, sa stáva strážcom bahájskej viery
10. máj 1925
Islamský súd v Egypte vyhlasuje bahájsku vieru za samostatné náboženstvo
4. marec 1929
Rezolúcia Rady Spojených národov podporuje nárok bahájskeho spoločenstva na Bahá’u’lláhov dom v Bagdade
marec 1948
Medzinárodné bahájske spoločenstvo je uznané ako mimovládna organizácia pri Organizácii spojených národov
máj 1949
Kanadský parlament oficiálne uznáva Národnú duchovnú radu bahájov v Kanade, prvé uznanie bahájskej viery zo strany zákonodarného orgánu
2. máj 1953
Ukončenie výstavby prvého bahájskeho domu uctievania na Západe vo Wilmette, v americkom štáte Illinois
4. november 1957
Úmrtie Shoghiho Effendiho v Londýne
Svetový dom spravodlivosti
21. apríl 1963
Prvýkrát bol zvolený Svetový dom spravodlivosti
20. apríl – 2. máj 1963
Šesťtisíc bahájov sa zišlo na Prvom svetovom kongrese bahájov v Londýne
máj 1970
Medzinárodné bahájske spoločenstvo získava poradný štatút pri Hospodárskom a sociálnom výbore OSN (ECOSOC)
1979
Islamská revolúcia v Iráne rozpútala novú vlnu prenasledovania bahájskeho spoločenstva
1981
Podvýbor OSN pre prevenciu diskriminácie a ochranu menšín prijal rezolúciu, ktorá upozornila na prenasledovanie bahájov v Iráne; v tomto roku bolo v Iráne zabitých 48 bahájov
17. júl 1982
Dokončenie a slávnostné otvorenie sídla Svetového domu spravodlivosti
na hore Karmel v Hajfe v Izraeli
1985
Valné zhromaždenie OSN po prvýkrát vyjadrilo znepokojenie nad situáciou bahájov v Iráne v rezolúcii odsudzujúcej Irán za porušovanie ľudských práv
október 1985
Svetový dom spravodlivosti vydal Prísľub svetového mieru, list všetkým ľuďom sveta
29. máj 1992
Svätý rok sa začína zhromaždením asi tritisíc bahájov zo 165 krajín v Hajfe, aby si pripomenuli sté výročie Bahá’u’lláhovho zosnutia
23. – 26. november 1992
Približne 30 000 bahájov sa zišlo v New Yorku na Druhom svetovom kongrese bahájov, najväčšom a najrozmanitejšom zhromaždení bahájov v histórii
máj 2001
Oficiálne oslavy dokončenia výstavby terás v okolí Bábovej svätyne na hore Karmel. Dokončenie budov Medzinárodného vzdelávacieho inštitútu a Centra pre štúdium textov

Nový kalendár
Každé nové náboženstvo so sebou prinieslo svoj vlastný kalendár a bahájska viera nie je výnimkou. Bahájsky kalendár začína 21. marcom, dňom jarnej rovnodennosti, a je rozdelený na devätnásť mesiacov, z ktorých každý má po deväťnásť dní. Bahájsky rok má deväť svätých dní, počas ktorých baháji nepracujú a pripomínajú si rôzne udalosti v histórii bahájskej viery, akými sú Bahá’u’lláhovo narodenie či Bábovo umučenie. Oznámenie o Bahá’u’lláhovom zjavení sa oslavuje na konci apríla a na začiatku mája počas dvanásťdňového sviatku, známeho ako Ridván. Pri rozdelení roku na 19 mesiacov sú potrebné štyri priestupné dni. Tieto dni sú na konci februára a slávia sa ako čas obdarúvania pod názvom Ayyám-i-Há.

1
2
3
4
5
6
7
8
9
10
11
12
13
14
15
16
17
18
19
Svätý deň
Bahájsky kalendár
bahá
nádhera
21. marec – 8. apríl
jalál
sláva
9. – 27. apríl
jamál
krása
28. apríl – 16. máj
‘azamat
žiara
17. máj – 4. jún
núr
svetlo
5. – 23. jún
rahmat
milosrdenstvo
24. jún – 12. júl
kalimát
slová
13. – 31. júl
kamál
dokonalosť
1. – 19. august
asmá’
mená
20. august – 7. september
‘izzat
moc
8. – 26. september
mashíyyat
vôľa
27. september – 15. október
‘ilm
poznanie
16. október – 3. november
qudrat

sila
4. – 22. november
qawl
reč
23. november – 11. december
masá’il
otázky
12. – 30. december
sharaf
česť
31. december – 18. január
sultán
zvrchovanosť
19. január – 6. február
mulk
vláda
7. – 25. február
‘alá’
vznešenosť
2. – 20. marec
Slávnosť Naw-rúz
Bahájsky Nový rok
21. marec
Sviatok Ridvánu
Výročie Bahá’u’lláhovho oznámenia
21. apríl – 2. máj
Výročie Bábovho oznámenia
23. máj
Výročie Bahá’u’lláhovho nanebovstúpenia
29. máj
Výročie Bábovho umučenia
9. júl
Výročie Bábovho narodenia
20. október
Výročie Bahá’u’lláhovho narodenia
12. november
Deň Zmluvy
26. november
Výročie ‘Abdu’l-Bahovho nanebovstúpenia
28. november
pôst
2. – 20. marec
Ayyám-i-Há čiže priestupné dni
26. február – 1. marec
DECEMBER
NOVEMBER
OKTÓBER
SEPTEMBER
AUGUST
JÚL
JÚN
MÁJ
APRÍL
MAREC
APRÍL
MAREC
FEBRUÁR
JANUÁR

Bahájske symboly
Vo všeobecnosti baháji ako symbol bahájskej viery používajú jednoduchú deväťcípu hviezdu. Číslo deväť má v bahájskom zjavení hlbší význam. Deväť rokov po Bábovom oznámení v Širáze dostal Bahá’u’lláh v teheránskej väznici vnuknutie o svojom poslaní. Deviatka ako najvyššie jednociferné číslo symbolizuje úplnosť. Pretože bahájska viera tvrdí, že je naplnením očakávaní všetkých predchádzajúcich náboženstiev, tento symbol, ktorý bol použitý napríklad pri stavbe deväťstranných bahájskych domov uctievania, vyjadruje naplnenie a úplnosť. Obzvlášť dôležitým bahájskym symbolom je kaligrafický prepis slova Bahá (v arabčine „Sláva“), známeho ako „Najväčšie meno“, vzťahujúce sa na Bahá’u’lláha. Do tejto kategórie patrí aj symbol, ktorý býva vyrytý na prsteňoch a budovách, pričom poukazuje na príslušnosť k bahájskej viere.
Iný kaligrafický prepis Najväčšieho mena obsahuje zvolanie v arabskom jazyku: „Yá Bahá’u’l-Abhá!“, ktoré znamená: „Ó, Sláva Najslávnejšieho!“ Možno ho vidieť v bahájskych domovoch a na miestach, kde sa konajú bahájske aktivity.

Prenasledovanie bahájov v Iráne
Baháji preukazujú silu svojho presvedčenia i tým, že trpia pre svoju oddanosť voči predstave o zjednotenom svete.
Počas celej histórie bahájskej viery boli baháji v Iráne prenasledovaní. V polovici devätnásteho storočia bolo viac ako dvadsaťtisíc veriacich zabitých vládnymi úradmi alebo davmi, ktoré pokladali rodiace sa hnutie za odpadlíctvo od islamu.
V dvadsiatom storočí boli proti bahájom nasmerované pravidelné vlny násilia a vláda často využívala bahájov ako obetného baránka. Napríklad v roku 1933 bola zakázaná bahájska literatúra, neboli uznané bahájske manželstvá a baháji vo verejných funkciách boli preradení na nižšiu funkciu alebo prepustení. V roku 1955 vláda dozerala na zničenie bahájskeho národného centra v Teheráne krompáčmi.
Baháji sa domnievajú, že toto prenasledovanie je dôkazom neporozumenia a strachu, ktoré často sprevádzajú vznik nového náboženstva v prostredí zakorenenej ortodoxnej viery. Takáto situácia sa opakuje po stáročia. Dá sa povedať, že každé svetové náboženstvo čelilo vo svojich začiatkoch intenzívnemu prenasledovaniu.
Po založení islamskej republiky v roku 1979 dostalo prenasledovanie bahájov nový rozmer, pretože sa stalo oficiálnou politikou vlády a prebiehalo systematicky. Počnúc týmto rokom bolo viac ako dvesto bahájov popravených alebo zabitých, stovky uväznených a desaťtisíce prišli o prácu, o dôchodok, o podnikanie a o možnosť vzdelávania. Vláda zakázala všetky bahájske národné administratívne orgány a skonfiškovala, spustošila alebo zničila sväté miesta, svätyne a cintoríny.
Bahájske spoločenstvo s 350-tisíc členmi predstavuje v Iráne najväčšiu náboženskú menšinu a dôvodom na utláčanie bahájov je výlučne náboženská nenávisť. Islamskí fundamentalisti v Iráne a všade na svete dlho považovali bahájsku vieru za hrozbu pre islam a označovali bahájov za kacírov a za odpadlíkov. Progresívne názory bahájskej viery na práva žien, samostatné hľadanie pravdy a vzdelávanie boli tŕňom v oku najmä pre moslimských duchovných.
Napríklad v roku 1983 iránske úrady uväznili desať bahájskych žien a dievčat. Obvinenie voči nim znelo: učenie bahájskej viery v rámci bahájskej detskej školy – obdoby nedeľných škôl na Západe.
Ženy boli vystavené intenzívnemu fyzickému i psychickému násiliu v snahe prinútiť ich, aby sa zriekli svojej viery, čo je možnosť, ktorú bahájskym väzňom vždy ponúkajú. Pretože svoje presvedčenie odmietli poprieť rovnako ako mnohí ďalší baháji, ktorí boli v Iráne zatknutí, boli popravené.
Medzinárodný protest proti prenasledovaniu bahájov v Iráne bol ďalekosiahly. Na celom svete sa o prenasledovaní objavili tisícky novinových článkov. Významné medzinárodné organizácie, vrátane Európskeho parlamentu a niekoľkých národných zákonodarných zborov, prijali rezolúcie, v ktorých vyjadrili odsúdenie alebo znepokojenie nad zaobchádzaním s bahájmi v Iráne. Ešte dôležitejšie je, že Výbor pre ľudské práva OSN a Valné zhromaždenie OSN vydali mnoho rezolúcií, v ktorých vyjadrili znepokojenie nad stavom dodržiavania ľudských práv v Iráne. Všetky tieto rezolúcie sa konkrétne zmieňovali aj o situácii bahájov v Iráne.
Pod silným medzinárodným tlakom na konci osemdesiatych rokov 20. storočia iránska vláda obmedzila počet popráv a prepustila mnoho bahájov zadržiavaných vo väzniciach. Na začiatku deväťdesiatych rokov sa objavili jasné dôkazy, že vláda neupustila od svojho cieľa zničiť bahájske spoločenstvo. V roku 1993 bolo odhalené tajné vládne memorandum, ktorého cieľom bolo vytvorenie koordinovanej politiky týkajúcej sa „bahájskej otázky“. Dokument, ktorý vypracovala Najvyššia revolučná kultúrna rada a ktorý podpísal vodca Iránskej islamskej republiky, Ali Chamenejí, jednoznačne hovorí, že „pokrok a rozvoj“ bahájskeho spoločenstva „musí byť zastavený“.
Jedným z príkladov tejto premyslenej kampane s cieľom zastaviť rozvoj bahájskeho spoločenstva bola snaha zabrániť bahájom vo vzdelávaní mládeže. Po znemožnení prístupu na štátne univerzity zo strany vlády založilo bahájske spoločenstvo v Iráne v roku 1987 svoj vlastný decentralizovaný Bahájsky inštitút vyššieho vzdelávania (BIHE). V jednom období mal inštitút viac ako 150 učiteľov a pre viac ako 900 mladých bahájov v celej krajine ponúkal okolo dvesto diaľkových kurzov založených na princípe „otvorenej univerzity“.
Po sérii razií na jeseň roku 1998 zástupcovia vlády uväznili 32 pracovníkov inštitútu BIHE, vykonali prehliadku v asi päťsto súkromných domoch a skonfiškovali knihy, dokumenty, počítačové vybavenie a nábytok, a to všetko v snahe zatvoriť inštitút.
Svojvoľné zatýkanie, väznenie, zabavovanie majetku a bránenie prístupu ku vzdelaniu a iným právam pokračovali aj na začiatku nového tisícročia bez náznaku toho, že by vláda skončila svoje pokusy o vyhladenie bahájskeho spoločenstva ako životaschopného prvku iránskej spoločnosti.
Aj na konci roku 2004 bahájom v Iráne naďalej upierali základné ľudské práva vrátane práva na slobodné vyznávanie svojej viery. Preto je zásadným záujmom bahájov na celom svete získanie týchto práv pre toto mierumilovné spoločenstvo rešpektujúce zákony.

Bahájske spoločenstvo založilo v roku 1987 pre bahájsku mládež, ktorá mala v Iráne od začiatku osemdesiatych rokov zakázaný vstup na štátne vysoké školy, vlastný Bahájsky inštitút vyššieho vzdelávania (BIHE), v ktorom bolo v jednom období zapísaných viac ako 900 študentov. Inštitút pôsobil v súkromných domoch (na fotografii) a korešpondenčne. V roku 1998 zástupcovia vlády vykonali prehliadku vo viac ako päťsto domoch v celom Iráne v snahe zatvoriť inštitút BIHE. Asi tridsať jeho učiteľov a pracovníkov uväznili a zabavili knihy, nábytok a zariadenie v hodnote tisícok dolárov.

Bábov dom v Širáze, jedno z najsvätejších miest bahájskeho sveta, bol zničený revolučnými gardami v roku 1979 a neskôr ho vláda úplne zrovnala so zemou.

Medzinárodné bahájske spoločenstvo
Celosvetové bahájske spoločenstvo zastupujú v styku so spoločnosťou kancelárie Bahájskeho medzinárodného spoločenstva.
Od roku 1948 je Bahájske medzinárodné spoločenstvo uznané ako medzinárodná mimovládna organizácia pri Organizácii spojených národov. Od roku 1970 má konzultatívny štatút v Hospodárskom a sociálnom výbore OSN (ECOSOC), Detskom fonde OSN (UNICEF) a Rozvojovom fonde pre ženy OSN (UNIFEM). Spoločenstvo má tiež pracovné vzťahy s Organizáciou pre vzdelávanie, vedu a kultúru OSN (UNESCO), so Svetovou zdravotníckou organizáciou (WHO) a je pridruženým členom Environmentálneho programu OSN (UNEP) a Rozvojového programu OSN (UNDP).
Prácu Medzinárodného bahájskeho spoločenstva vykonáva niekoľko špecializovaných kancelárií. Patrí k nim sekretariát, Kancelária pri OSN, Kancelária pre informovanie verejnosti, Kancelária pre životné prostredie a Kancelária pre pokrok žien. Pridružená organizácia, Inštitút pre štúdium celosvetovej prosperity, pôsobí ako nezisková vzdelávacia a výskumná organizácia.
Prostredníctvom svojich hlavných kancelárií v Bahájskom svetovom centre v Hajfe a v New Yorku, pobočiek v Ženeve, v Paríži a v Jeruzaleme a zástupcov v Addis Abebe, v Bangkoku, v Nairobi, v Ríme, v Santiagu a vo Viedni sa spoločenstvo zúčastňuje na celom spektre aktivít, vrátane úsilia o budovanie mieru, zamerania sa na ľudské práva, na vzdelávanie, na zdravie, na ochranu životného prostredia a trvalo udržateľného rozvoja, ako aj na podporu rovnoprávnosti žien. Mnohé z týchto aktivít sa realizujú v spolupráci s národnými bahájskymi spoločenstvami. Medzinárodný bulletin One Country prináša správy o týchto aktivitách. Je dostupný na internetovej adrese http://www.onecountry.org.
Medzinárodné bahájske spoločenstvo tiež spolupracuje s mnohými medzinárodnými mimovládnymi organizáciami a organizáciami rôzneho náboženského vyznania. Je napríklad členom Aliancie náboženstiev a ochrany životného prostredia, Dialógu svetových náboženstiev o rozvoji a Konferencie mimovládnych organizácií (CONGO). V priebehu predchádzajúcich rokov vydalo Medzinárodné bahájske spoločenstvo mnoho dokumentov, ktoré sú dostupné na internetovej adrese http://www.bic-un.bahai.org.

Od roku 1948 sa zástupcovia Bahájskeho medzinárodného spoločenstva zúčastňujú na mnohých stretnutiach a konferenciách Organizácie spojených národov. Na fotografii je hlavný zástupca Medzinárodného bahájskeho spoločenstva pri OSN pri prejave na Miléniovom summite OSN v septembri 2000. Hovoril v mene Miléniového fóra mimovládnych organizácií, ktorého sa Medzinárodné bahájske spoločenstvo zúčastnilo.
ÚSILIE O ROZVOJ
Za zlepšenie sveta
Náboženstvo bolo počas histórie jedným z najdôležitejších nositeľov zmeny. Baháji v súčasnosti čerpajú z Božích duchovných, spoločenských a administratívnych zákonov vo svojom úsilí o uskutočnenie zmeny v spoločnosti a o pokrok ľudstva.
Úsilie bahájskeho spoločenstva o spoločenský a ekonomický rozvoj pramení zo svätých spisov, v ktorých sa píše, že všetci ľudia „boli stvorení, aby napomáhali neustále sa rozvíjajúcej civilizácii“. Bahá’u’lláh napísal: „Horlivo sa zaoberajte potrebami veku, v ktorom žijete, a svoje rozpravy sústreďte na jeho požiadavky a nároky.“ V bahájskej viere je ústrednou myšlienkou presvedčenie, že každý človek, každá rodina a každý národ zohrávajú dôležitú úlohu pri budovaní mierovej a prosperujúcej svetovej spoločnosti. ‘Abdu’l-Bahá napísal:
„Česť a výnimočnosť jednotlivca spočíva v tom, že sa spomedzi všetkých zástupov ľudí na svete stane zdrojom spoločenského dobra. Čo môže byť väčším požehnaním než to, že človek pri pohľade do seba vďaka utvrdzujúcej milosti Božej bude vidieť, že práve on sa stal strojcom mieru a blahobytu, šťastia a prospechu svojich blížnych? Veru, pri jedinom pravom Bohu! Niet väčšej blaženosti ani dokonalejšieho potešenia...
Aký výnimočný, aký úctyhodný môže byť človek, ak povstane, aby splnil svoje povinnosti! A aký úbohý a opovrhnutiahodný, ak zatvára oči pred úsilím o dobrobyt spoločnosti a mrhá svoj drahocenný život na sledovanie vlastných sebeckých záujmov a osobných výhod. Človeku bude prináležať najväčšie šťastie a uzrie znamenia Božie vo svete a v ľudskej duši, ak cvála na tátošovi vysokého úsilia v aréne civilizácie a spravodlivosti.“
Bahájske skúsenosti v oblasti rozvoja siahajú až k začiatkom viery v Iráne v 19. storočí. V tejto krajine sa v priebehu pár generácií nasledovníci bahájskej viery dokázali pozdvihnúť zo spoločenstva pozostávajúceho najmä z negramotných dedinčanov na spoločenstvo, ktorého členovia stáli v popredí mnohých oblastí spoločenského života. Napríklad v roku 1973 dosiahli baháji v Iráne stopercentnú gramotnosť medzi bahájskymi ženami vo veku do štyridsať rokov, čo je v kontraste s úrovňou gramotnosti žien v celonárodnom meradle, ktorá predstavuje menej ako 20 percent.
Rozsiahla zainteresovanosť na spoločenskom a ekonomickom rozvoji je v bahájskom svetovom spoločenstve relatívne novým úsilím, ktoré začalo nadobúdať väčší význam začiatkom osemdesiatych rokov 20. storočia najmä ako výsledok podstatného nárastu bahájskej populácie v mnohých národoch. Nasledujúce desaťročie prinieslo obdobie experimentovania, ktoré sa vyznačovalo oduševnením, ale aj neistotou, premysleným plánovaním, ale aj nerozvážnym konaním, úspechmi, ale aj nezdarmi. Vďaka tejto úvodnej etape rozmanitých aktivít sa v bahájskom spoločenstve práca v oblasti spoločenského a hospodárskeho rozvoja jednoznačne zakorenila v jeho organickom živote a postupne bola schopná utvoriť výnimočný bahájsky prístup k danej problematike.
Základná myšlienka
Baháji chápu rozvoj ako celosvetovú záležitosť, ktorej zámerom je umožniť prosperitu všetkým ľudom. Jeho ciele sa musia uskutočňovať v kontexte vznikajúcej svetovej civilizácie. Bahájske spisy vysvetľujú, že ľudstvo sa nachádza v prechodnom období, výstižnejšie opísanom ako prechod zo spoločného detstva do spoločnej dospelosti ľudstva. Znakom tohto veku dospelosti bude zjednotenie ľudstva, čo si však zároveň vyžaduje zavedenie princípov spravodlivosti. Súčasné rozdiely medzi bohatými a chudobnými nesmú pretrvávať. Všetci obyvatelia zeme musia mať možnosť využívať plody materiálne a duchovne prosperujúcej svetovej spoločnosti. K vytvoreniu takejto spoločnosti je nevyhnutné, aby ľudia všade na svete dostali možnosť zúčastňovať sa spomínaných prínosných procesov. Základnou úlohou rozvoja je rozvíjanie schopností jednotlivcov, spoločenstiev a inštitúcií, aby dokázali efektívne prispievať k týmto aktivitám.
Pre jednotlivca to znamená rozvíjanie mnohých navzájom prepojených schopností v oblasti vedy, umenia, techniky, spoločnosti, morálky a duchovného života. Jednotlivci musia pochopiť podstatu, spoznať fakty a zvládnuť metódy, ale tiež nadobudnúť zručnosti, postoje a vlastnosti potrebné na to, aby mohli viesť produktívny život. Z hľadiska spoločenstva znamená rozvíjanie týchto schopností napomáhanie rozvoja spoločenstva tak, aby sa mohlo stať priestorom prispievajúcim k obohacovaniu kultúry.
Popri vzdelávaní jednotlivcov a rozvíjaní spoločenského života musia rozvojové stratégie venovať pozornosť posilňovaniu organizačných štruktúr. Na každej úrovni spoločnosti sú potrebné inštitúcie, ktoré dokážu vytvoriť priestor pre prejavovanie talentu a energie jednotlivcov aj skupín za účelom služby ľudstvu. Jedným z úspechov, na ktoré je bahájske spoločenstvo obzvlášť hrdé, je vytvorenie štruktúry volených orgánov na miestnej, regionálnej, národnej a medzinárodnej úrovni, ktoré vznikli za 160 rokov jeho existencie a niekedy vo veľmi nepriaznivých podmienkach. Kolektívne stupne riadenia preniesli rozhodovací proces na najnižšiu možnú úroveň, čím sa vytvorili jedinečné možnosti pre iniciatívu zdola, ale zároveň mu poskytli taký stupeň koordinácie a právomocí, ktorý umožňuje spoluprácu v celosvetovom meradle. Úsilie bahájov o rozvoj na celom svete ťaží z vedenia a z podpory tohto administratívneho usporiadania.
Rozvíjanie schopnosti národov sveta a ich inštitúcií, aby sa dokázali aktívne zúčastňovať na vytváraní prosperujúcej civilizácie, si vyžaduje rozsiahle zlepšenie ich prístupu k poznaniu. Ak vezmeme do úvahy, že ľudstvo bude musieť uvažovať o materiálnom aj o duchovnom rozmere bytia, teória a prax rozvoja musia vychádzať z dvoch základných systémov poznania, ktoré poháňali napredovanie ľudstva v priebehu stáročí: vedy a náboženstva. Prostredníctvom týchto dvoch systémov boli usporiadané dejiny ľudstva, vysvetľovalo sa jeho prostredie, preskúmali sa jeho skryté sily a zaviedol sa poriadok do jeho morálneho a intelektuálneho života. Veda a náboženstvo spoločne pôsobili ako skutoční tvorcovia civilizácie.
Baháji odmietajú tvrdenie, že náboženstvo a vedu sprevádza neodmysliteľný konflikt. Táto predstava bola bežná v rozpravách intelektuálov v čase, keď chápanie oboch týchto systémov bolo vyslovene nedostatočné. Súlad medzi vedou a náboženstvom je jedným zo základných princípov bahájskej viery, ktorá učí, že náboženstvo bez vedy rýchlo zdegeneruje na povery a na fanatizmus a veda sa bez náboženstva stane iba nástrojom čistého materializmu.
Zbežný pohľad na historické sily, ktoré formujú štruktúru spoločnosti, musí presvedčiť aj najzanietenejších obhajcov súčasného vývoja vo svete, že nekontrolovaný materiálny pokrok nikdy nepovedie ku skutočnému blahobytu. Zo srdca obrovských más ľudstva sa ozýva dvojaké volanie. Hoci žiada rozšíriť plody materiálneho pokroku ku všetkým ľuďom, jeho výzva k hodnotám duchovnej civilizácie je nemenej intenzívna. Pretože, ako hovorí ‘Abdu’l-Bahá, materiálna spoločnosť je „ako tienidlo lampy. Duchovná civilizácia je lampou samotnou a tienidlo bez lampy zostáva temné. Materiálna spoločnosť je ako telo. Nech by bolo akokoľvek neskonale pôvabné, nádherné a krásne, je mŕtve. Duchovná civilizácia je ako duša a telo získava život z ducha...“
Prístup
Rozvojové aktivity bahájov sa riadia niekoľkými základnými zásadami. Bahájska viera zakazuje nútené obracanie na vieru a rozvojové projekty neslúžia na jej vlastnú propagáciu ani ako prostriedok získavania nových veriacich. V jasne stanovených prípadoch môže byť prijatá finančná podpora od vlády alebo od iných darcov pre rozvojové projekty humanitárneho charakteru, ale baháji neprijímajú ani nevyužívajú finančné prostriedky z externých zdrojov na financovanie vnútorných aktivít a záležitostí spoločenstva. Ako náboženstvo dáva bahájska viera ľuďom možnosť zoznámiť sa s jej zásadami a stať sa bahájmi. Preto baháji na rozmanitých podujatiach svojho spoločenstva, vrátane duchovných a vzdelávacích stretnutí, radi uvítajú všetkých, ktorí majú záujem sa ich zúčastniť. Avšak rozvojové aktivity sú zamerané na zaangažovanie bahájskych spoločenstiev do nezištnej služby pre ľudstvo.
Úsilie venované sociálno-ekonomickému rozvoju má v živote bahájskeho spoločenstva mimoriadne dôležitú úlohu. Je vyjadrením snahy jednotlivcov, skupín a bahájskych zastupiteľských orgánov uplatňovať svoje náboženské princípy za účelom dosiahnutia materiálneho a spoločenského pokroku. Nemá slúžiť len bahájom, ale ľuďom všetkých vierovyznaní, a snaží sa o ich čo najširšiu možnú účasť.
Pretože bahájske spoločenstvo má celosvetový rozsah, prekonáva obvykle používané delenie súčasnej spoločnosti na mesto a vidiek, „sever“ a „juh“, „rozvinutý“ a „rozvojový“ svet. Proces budovania schopností, ktorý je pre rozvoj určujúci, musí prebiehať v každej časti sveta. V každej krajine, v ktorej baháji žijú, či už je ich rodiskom alebo nie, je ich morálnou povinnosťou, ako členov danej spoločnosti, zúčastňovať sa na tomto procese a prispieť svojimi schopnosťami k jej napredovaniu. Záber spolupráce však presahuje hranice krajín a finančné zdroje prúdia z materiálne prosperujúcich krajín do menej prosperujúcich. Baháji sú presvedčení, že je právom každého národa nájsť si svoju vlastnú cestu rozvoja a riadiť svoje záležitosti. Celosvetová bahájska administratívna štruktúra toto právo zaisťuje. Hoci je teda možné zvonku poskytnúť pre projekt podporu a finančné zdroje, o tom, či sa dá takáto podpora zmysluplne využiť, rozhodujú tí, ktorí projekt riadia.
Z bahájskeho pohľadu pokrok v oblasti rozvoja do veľkej miery závisí od prirodzených záujmov a smerovania všetkých ľudí a práve z ich smerovania treba čerpať motivujúcu silu. Bahájske úsilie v oblasti sociálno-ekonomického rozvoja sa zvyčajne začína relatívne jednoduchým súborom aktivít, ktoré dokáže zabezpečiť samotné miestne spoločenstvo. Ich zložitosť narastá prirodzene a organicky spolu s dosiahnutím úspechu účastníkov, získaním skúseností a nárastom ich schopností rozhodovať o svojom duchovnom a materiálnom rozvoji a realizovať ho. Z miestnych aktivít vznikajú projekty dlhodobejšej povahy s oveľa odvážnejšími cieľmi. Bezpochyby musia vznikať štruktúry na podporu týchto projektov a niektoré z novovzniknutých orgánov majú potenciál prerásť do vyspelých rozvojových organizácií so schopnosťou realizovať programy v širokom spektre aktivít.
Existencia takejto organizácie v danom regióne alebo v danom mikroregióne je nevyhnutná na to, aby bolo možné dosiahnuť významnejší pokrok. Hoci jednorazový projekt môže dosiahnuť konkrétne výsledky, skúsenosti na celom svete dokazujú, že rozdrobené aktivity v oblasti zdravia, vzdelávania, poľnohospodárstva a podobne nevedú k trvalo udržateľnému rozvoju. Žiadna osamotená oblasť pôsobenia nemôže priniesť riešenie všetkých problémov, ktoré sužujú ľudstvo. Efektívny rozvoj si jednoznačne žiada koordinované a interdisciplinárne pôsobenie zahŕňajúce viaceré sektory. Potrebné sú aj organizačné štruktúry schopné zvládnuť narastajúcu úroveň zložitosti teoretických a administratívnych problémov, aby dokázali prepojiť úsilie v rôznych oblastiach a poskytnúť potrebnú mieru súdržnosti požadovanej za účelom neustáleho napredovania. Rozširujúca sa sieť takýchto organizácií v bahájskom svetovom spoločenstve tiež umožňuje vzájomnú výmenu osvedčených metód a prístupov, ktoré sa objavili v niektorej krajine alebo regióne, čím vytvára prirodzené prostredie pre príliv vedomostí.
Ústrednou témou bahájskych rozvojových aktivít na všetkých úrovniach je schopnosť učiť sa. Bahájov ako členov náboženského spoločenstva spája spoločné presvedčenie a základné princípy. Ale rozumnému používaniu týchto zásad v procese spoločenskej premeny sa treba naučiť prostredníctvom skúseností. Preto je v centre všetkých spoločných aktivít snaha o uplatňovanie duchovných princípov, ktoré nielen ukazujú cestu k praktickým riešeniam, ale aj podnecujú postoje, ochotu a dynamiku, uľahčujúcu ich realizáciu. V procese učenia sa sú rovnako dôležité obsah a vedecké metódy, pretože pod náboženskou pravdou sa nemyslia len mystické tvrdenia, ale aj výroky, ktoré vedú k experimentovaniu, aplikácii a vytvoreniu systémov a procesov, ktorých výsledky môžu byť potvrdené pozorovaním a za použitia rozumu. Napredovanie civilizácie si tiež vyžaduje znásobenie materiálnych prostriedkov, ktoré musia vzniknúť ako výsledok vedeckej činnosti. Rozvoj ako proces učenia sa potom najlepšie charakterizujeme ako proces pozostávajúci z činnosti, úvah a konzultácie, ktoré sa uskutočňujú vo svetle vedenia obsiahnutého v náboženskom učení a vychádzajúceho z vedeckých poznatkov.
Systematizovanie poznania
S tým, ako bahájske organizácie zamerané na rozvoj priamo v teréne systematicky utrieďujú zistenia, pochádzajúce z konania a z vyhodnocovania, objavujú sa poznatky, ktoré sú predpokladom na to, aby jednotlivci, spoločenstvá a inštitúcie mohli zmeniť spoločnosť. Na uľahčenie procesu dozvedania sa o teórii a praxi rozvoja bahájskeho spoločenstva vznikla pri svetovom centre bahájskej viery v Hajfe v Izraeli Kancelária pre sociálno-ekonomický rozvoj (OSED). Prostredníctvom siete spolupracovníkov z terénu agentúra podporuje organizácie rozsiahlejšieho charakteru. Okrem toho zabezpečuje aj materiálne zdroje na podporu bahájskych rozvojových aktivít, koordinuje medzinárodný tok týchto zdrojov a spravuje niektoré z fondov určených na tieto účely. OSED tiež poskytuje všeobecné, odborné a iné poradenstvo v rôznych otázkach.
Funkcie, ktoré OSED vykonáva, jej dávajú prehľad potrebný na zber a systematické triedenie poznatkov o rozvoji, ktorý prebieha v bahájskom spoločenstve na celom svete. Keď sa dozvie o určitých prístupoch alebo metódach, ktoré dosahujú obzvlášť dobré výsledky v niektorej oblasti, vytvorí pilotný projekt, ktorý sa realizuje na rôznych kontinentoch s cieľom zlepšiť obsah a metódy a sústrediť ich v testovanom programe. Tento program sa potom rozšíri v celosvetovom meradle, aby si ho následne mohli bahájske spoločenstvá prispôsobiť svojim potrebám. Nasledujúce dva príklady pomôžu doložiť to, ako tento proces funguje.
Určenie trendov v bahájskom úsilí pri výučbe gramotnosti viedlo k vzniku Programu duchovného posilnenia pre mladšiu školskú mládež. V roku 1994 OSED pozval skupinu učiteľov, aby analyzovali skúsenosti bahájskych spoločenstiev z boja proti negramotnosti. Na tomto základe vytvorili pilotný projekt na výučbu gramotnosti v Kambodži, v Stredoafrickej republike a v Guayane. Z tohto projektu a z nasledujúcich projektov jasne vyplynulo, že najvhodnejšou skupinou, ktorej program môže pomôcť, je mládež vo veku 12 až 15 rokov. Program duchovného posilnenia pre mladšiu školskú mládež sa snaží o viac než len jednoducho naučiť ich čítať a písať. Chce mladým ľuďom odovzdávať schopnosť čítania s dostatočným porozumením a jasného a plynulého vyjadrovania myšlienok. Dôraz kladie na to, aby pozitívne slová a myšlienky sprevádzali čisté skutky.
Ďalšou oblasťou spoločného pôsobenia je primárna zdravotnícka starostlivosť. V osemdesiatych rokoch a začiatkom deväťdesiatych rokov uskutočnili baháji širokú škálu projektov so zameraním na zdravie. Pri analýze týchto skúseností OSED konštatoval, že k najúspešnejším patrili projekty realizované vo východnej Afrike, ktoré podporovali základnú zdravotnú starostlivosť hlavne vyškolením terénnych zdravotníkov. Koncom roku 1996 OSED zvolal účastníkov projektu na spoločnú konzultáciu. Z ich diskusie vzišiel program s viacerými modulmi na vyškolenie jednotlivcov, ktorí budú šíriť zdravotnú osvetu medzi svojimi príbuznými a v spoločnosti vo všeobecnosti. Rozvojové organizácie na celom svete už majú k dispozícii texty pre prvý stupeň projektu a pripravujú a overujú sa materiály pre ďalšie úrovne i doplnkové texty zamerané na špecifické oblasti, ako napríklad na výživu, na zdravie žien, na prevenciu alkoholizmu a na HIV/AIDS.
Príspevok k celosvetovej diskusii o rozvoji
Rastúca sieť uvedených aktivít má pre bahájske spoločenstvo oveľa väčší význam ako len okamžitý výsledok projektov. Skúsenosti s využívaním zásad bahájskych spisov v množstve rôznych situácií postupne viedli spoločenstvo k jasnejšiemu chápaniu súčasných problémov rozvoja a dali mu možnosť výraznejšie sa zapojiť do celosvetovej diskusie na túto tému. Účasť na nej znamená tiež ďalšie a neustále možnosti učenia sa.
Medzinárodné bahájske spoločenstvo (BIC) sa zúčastnilo na mnohých veľkých medzinárodných summitoch a mimovládnych fórach. K najvýznamnejším doteraz patrila Konferencia OSN o životnom prostredí a rozvoji (Summit o Zemi) v roku 1992 v Rio de Janeiro, Svetový summit o sociálnom rozvoji v roku 1995 v Kodani a Štvrtá svetová konferencia o ženách v tom istom roku v Pekingu, ako aj Svetová konferencia proti rasizmu v roku 2001 v Durbane.
Svetonázor odvíjajúci sa z bahájskej vierouky je dôvodom, pre ktorý sa bahájske spoločenstvo natoľko zaujíma o diskusie, ktoré sa zaoberajú príspevkom náboženstiev k otázkam rozvoja. K nim patrí aj Konferencia svetových náboženstiev o rozvojovom dialógu, ktorú zorganizovala Svetová banka a arcibiskup z Canterbury a ktorá sa konala v roku 1998 v Lambethskom paláci v Londýne, a Parlament svetových náboženstiev v roku 1999 v Juhoafrickej republike. Obzvlášť prínosnou bola účasť na projekte organizovanom Medzinárodným centrom pre výskum rozvoja (IDRC) v Kanade v rokoch 1995 až 2000, kde sa skúmali vzťahy medzi vedou, náboženstvom a rozvojom.
Spoločenstvo našlo v týchto aktivitách vítané možnosti ako vyjadriť hlavnú myšlienku, z ktorej pramení práca bahájov v oblasti rozvoja. Už počas Summitu o Zemi na plenárnom zasadnutí predložilo Medzinárodné bahájske spoločenstvo v mene všetkých náboženských mimovládnych organizácií dokument s týmto záverom: „Hlboké a prevratné zmeny, jednota a nebývalá spolupráca, potrebná na preorientovanie sveta na budúcnosť s trvalo udržateľným životným prostredím a so spravodlivosťou, budú možné jedine vďaka dotyku s ľudským duchom a vďaka apelu na tie všeobecné hodnoty, ktoré samy o sebe umožnia jednotlivcom a národom konať v súlade s dlhodobými záujmami planéty a ľudstva ako celku.“
Dva hlavné dokumenty Medzinárodného bahájskeho spoločenstva, ktoré hlbšie rozvíjajú túto predstavu, sú: Blahobyt ľudstva, ktorý bol distribuovaný počas Svetového summitu o sociálnom rozvoji a Hodnota duchovnosti pri rozvoji: Prvotné úvahy o vytvorení ukazovateľov rozvoja založených na duchovnosti, predstavený na Konferencii svetových náboženstiev o rozvojovom dialógu. Prvý z týchto dvoch dokumentov, ktorý definuje blahobyt ľudstva z duchovného a materiálneho hľadiska, predkladá otvorenú analýzu prevládajúcich materialistických názorov a postupov v oblasti rozvoja a navrhuje rozvojovú stratégiu založenú na udelení schopností ľudstvu vo všeobecnosti, aby mohlo prevziať zodpovednosť za formovanie budúcnosti. Dokument Hodnota duchovnosti pri rozvoji navrhuje päť princípov potrebných na vytvorenie civilizácie, ktorá je spravodlivá, zjednotená a udržateľná: jednota v rôznosti, poctivosť a spravodlivosť, rovnosť pohlaví, dôveryhodnosť a morálne vodcovstvo a samostatné skúmanie pravdy. Tento dokument sa ďalej zameriava na oblasti, ktoré považuje za prioritné pri uplatňovaní týchto princípov: ekonomický rozvoj, vzdelanie, ochrana životného prostredia, naplnenie základných potrieb zabezpečením potravy, výživy, zdravia a bývania a vládnutie a účasť ľudí na správe.
Na konci dvadsiateho storočia bahájske inštitúcie dospeli k záveru, že na zabezpečenie neustálej, hĺbkovej analýzy duchovných a materiálnych základov rozvoja je potrebné stále fórum. Výsledkom bolo vytvorenie Inštitútu pre štúdium celosvetovej prosperity, ktorého prvou iniciatívou bolo zorganizovanie kolokvia o vede, náboženstve a rozvoji v novembri roku 2000 v indickom Dillí. Na konferencii, ktorá sa zaoberala diskusiou o zahrnutí náboženských hodnôt a vedeckých metód do snahy o rozvoj, sa zúčastnilo viac ako sto zástupcov mimovládnych organizácií zo všetkých regiónov krajiny. Inštitút pre štúdium celosvetovej prosperity, povzbudený úspechom tohto podujatia a odozvy, ktorú vyvolal, teraz pripravuje podobný proces konzultácie s organizáciami občianskej spoločnosti v rôznych krajinách sveta.
Každý skutočný pozorovateľ si uvedomuje potrebu obrovských investícií do ľudských a materiálnych zdrojov, ktoré vlády a organizácie občianskej spoločnosti venujú pri snahe o zlepšenie života ľudí, ako aj hodnotu myslenia a ducha idealizmu, ktoré sprevádzajú túto prácu. Bahájske spoločenstvo je odhodlané pokračovať vo vlastných rozvojových programoch a i naďalej pokračuje v zdokonaľovaní predstavy o tom, že kľúčom k úspešnému rozvoju je zvyšovanie schopností ľudí. Táto myšlienka vyzýva ľudí všade na svete, aby sa zapojili do vytvárania a uplatňovania poznania. K tomu môžu prispieť duchovné princípy v spojení s vedeckými metódami. Bahájske spoločenstvo je presvedčené, že najužitočnejším príspevkom k celosvetovej diskusii o rozvoji je poskytnutie nadobudnutého poznania.

Rozvojové aktivity bahájskych spoločenstiev na celom svete sú súčasťou globálneho úsilia umožniť v kontexte vznikajúcej celosvetovej civilizácie prosperitu všetkým národom. Projekty majú síce rôzny rozsah a náročnosť, ale všetky odrážajú potrebu zaoberať sa duchovnou aj materiálnou stránkou života. Táto iniciatíva bahájskeho spoločenstva zameraná na pestovateľstvo v Erdenbulgane v Mongolsku pomáha skvalitniť výživu v regióne vďaka produkcii čerstvej zeleniny a zároveň prostredníctvom konzultácie zvyšuje schopnosť spoločenstva pracovať spoločne.

„Každý vnímavý človek kráčajúci po zemi sa skutočne cíti zahanbený, pretože si je plne vedomý, že na príkaz Boha zdrojom jeho blahobytu, jeho bohatstva, jeho moci, jeho povznesenia, jeho pokroku a jeho sily je práve zem samotná, po ktorej kráčajú nohy všetkých ľudí.“ Bahá’u’lláh

Iniciatívy vychádzajúce zdola
Spomedzi niekoľkých tisícok sociálno-ekonomických rozvojových aktivít na celom svete tvoria väčšinu aktivity malého rozsahu v dedinách a v mestách, ktoré čerpajú z vedenia poskytovaného duchovným a spoločenským učením bahájskej viery a reagujú na problémy v danej spoločnosti. Stredobodom bahájskeho učenia je zásada, že potenciál jednotlivca sa napĺňa pri službe ľudstvu. Uvádzame niekoľko príkladov iniciatív tohto druhu:
• Malá skupina z Tanzánie sa stretáva pri štúdiu materiálov o zmysle života, duchovnej podstate ľudstva a sile vzťahu s Bohom. Vďaka nadšeniu z jednotlivých diskusií rozširujú svoje kolektívne úsilie jednoduchým, a predsa prirodzeným spôsobom, najprv na oblasť gramotnosti, aby lepšie porozumeli materiálom, ktoré študujú, a neskôr aj pri riešení potrieb v pracovnej oblasti prostredníctvom krajčírskych kurzov.
• Baháji na Svätom Vincente a Grenadínach, ktorých záujmom bola najmä morálna výchova mládeže, sa stretli s ministrom školstva, ktorý ich podporil v tom, aby zorganizovali kampaň pre stredoškolských študentov a učiteľov, aby viedli študijné kurzy, darovali knihy školám a knižniciam a zorganizovali na túto tému prednášky pre verejnosť.
• S pomocou mestského zastupiteľstva, ktoré poskytuje sadenice, robotníkov a nástroje, organizuje bahájske spoločenstvo v Klangu v Malajzii projekt zameraný na výsadbu stromov. Zúčastňujú sa ho miestne osobnosti, učitelia a študenti.
• Baháji z mestečka Évora v Portugalsku koordinujú na dvoch školách kampaň Čistá priehrada, živá voda, s cieľom pomôcť mladým ľuďom vo svojom okolí pochopiť dôležitosť životného prostredia. Študenti sa ako dobrovoľníci zúčastňujú na čistení priehrady, ktorá je zdrojom pitnej vody pre mesto.
• Miestny bahájsky zastupiteľský orgán v Indii podporuje založenie rybníka. Výnos z predaja rýb ide na podporu umelej liahne a vzdelávacieho programu na pomoc miestnym ľuďom pri nákupe a používaní potrebnej techniky.
• V Južnom Perthe v Austrálii organizuje bahájske spoločenstvo verejné diskusie, reagujúce na záujem spoluobčanov o témy týkajúce sa jednotnosti rás, vodcovstva a výchovy v 21. storočí, ktoré ponúkajú hodnotné nové myšlienky ako aj praktické návrhy na zmenu.
• Malá skupina v Bulharsku, znepokojená odklonom od morálnych hodnôt, sa rozhodla využiť silu médií a umenia pri oslovení mladých ľudí. Pripravuje krátke video, hrá bábkovú hru a píše novinové články – všetko so zameraním na zlepšenie národnostných vzťahov a na život bez drog.
• V meste na Srí Lanke baháji navštevujú ľudí v domácnostiach, aby zlepšili zdravie detí, čím reagujú na žiadosť miestnych lekárov zvýšiť informovanosť o liečbe ľudí s parazitmi. Výsledkom je odoslanie asi 300 detí do určených nemocníc za účelom diagnózy a liečby.
• V snahe pomôcť väzňom pri zmene života pripravila skupina bahájov v USA kurz Úspešné smerovanie, ktorý vyústil do významného poklesu počtu recidív medzi tými, ktorí ho absolvovali.

Verejná diskusia o spoločenských problémoch organizovaná bahájskym spoločenstvom v Južnom Perthe v Austrálii.

Kampaň Čistá priehrada, živá voda v meste Évora v Portugalsku

Učiť sa, ako konať systematicky: Rozvojový inštitút Barli pre vidiecke ženy
Keď bahájske úsilie o rozvoj dosiahne určitú úroveň skúseností, je schopné skonsolidovať svoje aktivity a začne prinášať prospech – v závislosti od množstva ľudských zdrojov – veľkému počtu ľudí. Príkladom je Rozvojový inštitút Barli pre vidiecke ženy, ktorý od roku 1985 pôsobí v indickom štáte Madhjapradéš. Jeho programy sú zamerané na podporu žien, čo sa zdá byť kľúčom ku každému procesu trvalej zmeny v prevažne vidieckych oblastiach štátu.
Inštitút zostavil svoj program tak, aby podporoval zmeny a prekonával prekážky, ktoré rozvoju postavili do cesty zastarané postupy. Poskytuje ženám možnosť rozmýšľať nad povahou ich vzťahov s inými ľuďmi a so spoločenskými inštitúciami ako aj o dávnych kastových, kmeňových a triednych predsudkoch. Zároveň ich podporuje pri nachádzaní pozitívnych prvkov ich kultúry, ktoré je potrebné chrániť a posilňovať. Mimoriadny dôraz kladie na umenie, hudbu a tanec. Pretože samotné takéto úvahy nepomôžu ženám stať sa rovnocennými partnerkami mužov pri rozvoji spoločnosti, inštitút sa tiež snaží pomáhať im pri uvedomovaní si vlastných vrodených schopností a rozvíjaní praktických zručností pri zlepšovaní zdravia a výživy, pri zvyšovaní príjmu domácností, v oblasti gramotnosti a pri ochrane životného prostredia. Popri svojom zameraní na ženy inštitút považuje za nevyhnutnú aj zmenu postojov ďalších ľudí v ich okolí – ich manželov, rodičov a detí – a usiluje sa prostredníctvom svojho programu takúto zmenu podporovať.
Od otvorenia inštitútu sa viac ako 1 600 žien zúčastnilo niekoľkomesačného internátneho kurzu, ktorý je hlavnou súčasťou programu inštitútu Barli. Absolventky sa vracajú domov, aby začali s malými podnikateľskými aktivitami, vytvárali mládežnícke skupiny, poskytovali morálnu výchovu deťom a viedli kurzy rodičovstva a gramotnosti. Vzdelávanie mladých dievčat dostáva prioritu a v mnohých oblastiach bol zaznamenaný nárast počtu dievčat navštevujúcich školu.

Od roku 1985 sa viac ako 1 600 mladých žien zúčastnilo hlavného internátneho programu Rozvojového inštitútu Barli pre vidiecke ženy v Indore v Indii. Absolventky, posilnené skúsenosťami, ktoré zvyšujú ich schopnosť stať sa hybnou silou spoločenských zmien, merateľným spôsobom ovplyvnili blaho svojich rodín a rodných dedín. Na fotografii je skupina účastníčok inštitútu.

Hlavným cieľom programov rozvojového inštitútu Barli je dopomôcť ženám k rovnoprávnosti s mužmi pri rozvoji okolitej spoločnosti. Slúžia na to aktivity v rozličných oblastiach, ktoré zahŕňajú výučbu gramotnosti, ochranu životného prostredia, zdravie a výživu.

Program Zvíťazíme nad slovom v Kolumbii, jedna z mnohých iniciatív bahájskeho spoločenstva za účelom duchovného posilnenia mládeže vo veku 12 - 15 rokov. Materiály sú vytvorené tak, aby zvyšovali ich schopnosť vyjadrovať sa a podporili ich schopnosť robiť morálne rozhodnutia.

„Buďte zjednotení v zámeroch, buďte jednotní v myšlienkach. Nech je každé ráno lepšie ako večer a každý zajtrajšok bohatší ako včerajšok. Zásluhy človeka spočívajú v službe a cnostiach, a nie v lesku majetku a bohatstva.“ Bahá’u’lláh

Vo viacerých afrických krajinách pomohli bahájske aktivity vytvoriť skupiny terénnych zdravotníkov, ako napríklad žena na fotografii, ktorí vykonávajú rôznorodú prácu. Súbor materiálov na pomoc jednotlivcom pri odovzdávaní informácií a poznatkov rodinám a širšiemu okoliu, sa v súčasnosti pripravuje a zlepšuje.

Schopnosť inštitúcií pomôcť pri premene spoločnosti: FUNDAEC
Rastúci počet a rôznorodosť bahájskych rozvojových projektov viedli k vzniku organizačných štruktúr, ktoré sú zárukou ich dlhej životnosti a reagujú na ich rastúce potreby. Tieto organizácie systematicky pripravujú ľudské zdroje a riadia množstvo aktivít zameraných na problémy danej oblasti aj celých regiónov, a to koordinovaným, interdisciplinárnym spôsobom. Existencia rozvojovej organizácie v regióne, ktorá sa venuje napredovaniu obyvateľstva, dáva aktivitám rôzneho zamerania pevný rámec a vytvára možnosti na hodnotenie spoločenských síl a podmienok a na vytváranie správne stanovených stratégií. Spolu s utrieďovaním poznatkov, pochádzajúcich z aktivít a z úvah o rôznych oblastiach dochádza k lepšiemu chápaniu, ktoré je predpokladom zmysluplnej premeny. Príkladom tohto typu organizácie je Fundación para la Aplicación y Enseñanza de las Ciencias (FUNDAEC – Nadácia pre uplatňovanie a vyučovanie vied).
FUNDAEC bol založený v roku 1974 v Kolumbii. Vychádza z dvoch základných teórií: po prvé, na to, aby obyvateľstvo mohlo kráčať po ceste vlastného rozvoja, musia existovať inštitúcie a štruktúry, ktoré skutočne patria ľuďom; po druhé, pokiaľ majú byť ľudia zodpovední za svoj vlastný rozvoj, musia byť systematicky vzdelávaní. Na uvedenie týchto princípov do praxe vytvoril FUNDAEC Univesidad para el Desarollo Integral (Univerzitu pre integrovaný rozvoj) – v rámci ktorej sa môže v danej populácii začať vzdelávací proces. Tento proces zahŕňa hľadanie nových systémov výroby, zavedenie životaschopného systému oficiálneho vzdelávania a posilnenie miestnej ekonomiky.
Najpozoruhodnejším výsledkom týchto zistení je program, ktorý sa realizuje v niekoľkých ďalších krajinách Latinskej Ameriky. Vďaka mnohým rokom výskumu a snahy o reagovanie na potreby vidieckej mládeže FUNDAEC vytvoril nový stredoškolský konzultačný systém Sistema de Aprendizaje Tutorial (SAT, Systém konzultačného vzdelávania) a korešpondenčný vysokoškolský vzdelávací program pre prípravu pedagógov. Programu SAT, ktorý sa zameriava na aplikáciu vedeckých zdrojov v miestnych pomeroch, sa len v samotnej Kolumbii zúčastňuje asi 30-tisíc študentov. Hlavným zámerom študijného programu je integrovanie poznatkov. Učebné celky zamerané na rozvoj niektorej oblasti sú zostavené z materiálov z niekoľkých akademických disciplín a zároveň je obsah študijného programu pretkaný poznatkami o spoločenskej a duchovnej podstate danej témy. Teória sa študuje v kontexte praxe a študenti musia premýšľať o širšom význame toho, čo sa učia, v súvislosti so zlepšením svojho života a života spoločnosti.
Okrem vlastného výskumu a konkrétnych krokov podnikaných medzi obyvateľstvom, ktorému priamo slúži, FUNDAEC dal pomocou postgraduálneho štúdia s názvom Vzdelávanie pre rozvoj možnosť iným organizáciám uplatňovať prístupy Univesidad para el Desarollo Integral (Univerzity pre integrovaný rozvoj) v ich programoch a projektoch. Taktiež dokáže efektívne podporovať motiváciu a túžby ľudí prevziať zodpovednosť za svoj vlastný rozvoj; budovať miestne inštitúcie, ktoré sú nevyhnutné na zachovanie vidieka v procese globalizácie; vložiť silu vedy do rúk vidieckych ľudí, aby sa sami stali protagonistami kolektívneho úsilia pri vytváraní a využívaní nových poznatkov, a spojiť systém poznania pochádzajúci z vedy a z náboženstva pri skúmaní reality a premene spoločnosti.

Sistema de Aprendizaje Tutorial (SAT, Systém konzultačného vzdelávania) umožnil tisícom mladých ľudí v odľahlých oblastiach Kolumbie získať kvalitné stredoškolské vzdelanie. Jeho metódy a materiály v súčasnosti prijali v niekoľkých ďalších krajinách.

FUNDAEC poskytuje niekoľko vysokoškolských a postgraduálnych programov pre študentov z mnohých častí Latinskej Ameriky.

Areál školy, kde prebiehajú niektoré vysokoškolské programy FUNDAEC.

Prístup FUNDAEC-u umožňuje spoločnosti vytvárať a využívať vedecké poznatky pri riešení miestnych problémov a prispievať k premene spoločnosti.

„Nezaoberaj sa vlastnými záujmami! Nech sa tvoje myšlienky upriamujú na to, čo pomôže osudu ľudstva a posvätí ľudské srdcia a duše.“ Bahá’u’lláh

Kolokvia o vede, náboženstve a rozvoji v Dillí v Indii v novembri roku 2000 sa zúčastnilo asi 150 odborníkov z oblasti rozvoja, náboženských predstaviteľov a vedcov, ktorí diskutovali o tom, ako môžu byť vzájomne sa dopĺňajúce systémy poznania vedy a náboženstva použité pri úsilí o rozvoj. Na fotografii z posledného dňa prezentujú svoje závery zástupcovia rôznych konzultujúcich pracovných skupín, ktoré sa do hĺbky zaoberajú konkrétnymi témami.

„Zem je len jedna krajina...“
Baháji sú presvedčení, že dramatické zmeny a premeny celosvetovej ľudskej spoločnosti za posledné storočie – zmeny, ktoré zatiaľ ešte neprebehli do konca – spôsobil príchod nového Posla Božieho. Práve rozbresk svetla nového zjavenia ožaruje božské usporiadanie spoločnosti v budúcnosti.
Proces „globalizácie“, postupného „zmenšovania sa“ sveta a stále intenzívnejšieho miešania ľudí, kultúr a ekonomických systémov, sa stal v posledných rokoch azda najvýznamnejším javom na medzinárodnej scéne.
Procesy globalizácie prešli analýzou a rozborom v nespočetnom množstve kníh, novinových článkov a politických prejavov. Niektoré ich hodnotia pozitívne, iné ako škodlivý jav.
Zástancovia globalizácie argumentujú v jej prospech materiálnym blahobytom, ktorý prináša miliónom ľudí na svete, odstraňovaním národných, ekonomických a kultúrnych bariér a urýchľovaním procesu budovania mieru.
Kritici tvrdia, že chaotický spôsob, ktorým sa trhové sily rozšírili na svetovú úroveň, spôsobil deštruktívnu smršť, ktorá vykorisťuje robotníkov, zbedačuje chudobných na úkor bohatých, škodí životnému prostrediu a vedie tých, ktorí sú globalizáciou najviac zasiahnutí, k páchaniu teroristických činov. Argumentujú, že vedľajšie účinky globalizácie sú rovnako hrozivé: od šírenia AIDS a užívania drog po vytvorenie svetovej monokultúry, ktorá ničí miestne tradície a stiera odlišnosti.
V každom prípade nie je možné prehliadať rozsiahle spoločenské, kultúrne a politické zmeny, ktoré z tohto procesu pramenia. Mládež všade na svete pije rovnaké nápoje, oblieka sa rovnakým spôsobom a počúva rovnaký druh hudby. Bývalí svetoví nepriatelia sa zúčastňujú na spoločných mierových misiách. Nové postupy pri emigrácii spôsobujú, že v každom meste je zrazu omnoho viac cudzích tvárí a prízvukov.
Bez ohľadu na hodnotenie globalizácie, ľudská spoločnosť dynamicky mení tvár v každej krajine. Konečný trend je jasný: Sme svedkami vzniku novej civilizácie, ktorá je čo do podstaty globálna.
Pred viac ako sto rokmi Bahá’u’lláh formuloval túto novú skutočnosť takto: „Zem je len jedna krajina, ktorú obýva ľudstvo.“
Najdôležitejšou otázkou, ktorá v súčasnosti stojí pred ľudstvom, je to, akú svetovú civilizáciu budeme mať. Bude jej vládnuť plytký materializmus, v ktorom najvyššou ľudskou túžbou bude obklopiť sa značkovými výrobkami, kým miliardy ľudí budú žiť v ponižujúcej chudobe? Alebo bude vyzerať tak, že sa tí, ktorí v tomto procese prehrajú, budú musieť vzdať svojej kultúry, pracovných miest, prírodných krás svojho prostredia, aby iní niekde inde mohli žiť v blahobyte?
Alebo je možné, aby ľudstvo spoločne prevzalo kontrolu nad svojím osudom a zachránilo to najlepšie, čo ľudská civilizácia vytvorila? Je možné vytvoriť svet, v ktorom sa materiálny a vedecký rozvoj budú riadiť etickými a duchovnými princípmi, ktoré podporujú blahobyt pre všetkých ľudí na svete?
Baháji sú presvedčení, že dramatické zmeny a premeny celosvetovej ľudskej spoločnosti za posledné storočie – zmeny, ktoré zatiaľ ešte neprebehli do konca – spôsobil príchod nového Posla Božieho. Práve rozbresk svetla nového zjavenia ožaruje božské usporiadanie spoločnosti v budúcnosti.
Inými slovami, v ľudskej histórii je motivujúcou silou náboženstvo a bude naďalej udávať jej smer a podobu. Zjavenie vôle Božej prostredníctvom poslov Božích spôsobilo narastajúce zjednocovanie ľudskej spoločnosti a napredovanie civilizácie. Myšlienka jednoty sa postupne rozšírila z kmeňa na mestský štát až po národný štát.
V súčasnosti proces zjednocovania vrcholí vytváraním globálnej civilizácie. Keď sa naň dívame z hľadiska Bahá’u’lláhovho zjavenia, nie je história dvadsiateho storočia ničím iným ako neustálym – hoci v niektorých dobách bolestivým – procesom vývoja smerujúcim k novému usporiadaniu spoločnosti v budúcnosti.
Rozpad najväčších koloniálnych mocností devätnásteho storočia, neúspešné pokusy s totalitným režimom, fašizmom a komunizmom a narastajúce odmietanie predtým oslavovaných predstáv o rasovej nadradenosti, mužskej autorite a náboženskej nadradenosti – to všetko uvoľnilo miesto zmenám, ktoré musia prísť.
Vedecké objavy a nové spoločenské názory v poslednom storočí zároveň podnietili mnohé pokrokové spoločenské, ekonomické a kultúrne premeny, čím otvorili dvere k budúcnosti, v ktorej môžu naplniť materiálne potreby každého človeka.
V prvých rokoch tohto nového storočia postupujúce procesy globalizácie budú nepochybne naďalej rúcať tradičné bariéry, tvorené zastaranými a nesprávnymi predstavami o farbe pleti, triede či národnej nadradenosti. Zmeny vo vede a v kultúre, ktoré sľubujú blahobyt pre všetkých, sa budú istotne naďalej zrýchľovať.
Bahá’u’lláh taktiež varoval, že proces spájania ľudí sveta do jedného celku a vytváranie novej civilizácie môžu byť potenciálne skazonosné. „Viditeľné sú i znamenia nepokojov a rozruchu, pretože súčasné usporiadanie sa zdá žalostne nepostačujúce,“ napísal. „Čoskoro bude súčasné usporiadanie zvinuté a na jeho mieste bude rozprestreté nové.“
Inak povedané, negatívne prejavy postupujúcej globálnej revolúcie môžeme prirovnať k zbúraniu starej budovy ako prípravy na vystavanie novej stavby. Baháji sú presvedčení, že budúcnosť ľudstva bude nevyhnutne charakterizovaná mierom a blahobytom a že jej príchod možno urýchliť, ak začneme žiť v súlade s novými duchovnými zákonmi a zásadami, ktorými sa riadi naša doba.
Tieto zásady začínajú uznaním toho, že vo všetkých oblastiach v základe patríme k jednému celku, čo si vyžaduje skoncovať s predsudkami týkajúcimi sa farby pleti, triedy alebo národnosti a zabezpečiť úplnú rovnoprávnosť žien a mužov. Znamená to tiež podniknúť zásadné a zmysluplné kroky k odstráneniu nesmiernej priepasti medzi bohatými a chudobnými. Uznanie toho, že všetky svetové náboženstvá tvoria jeden celok, naveky ukončí náboženské nezhody a netoleranciu.
Na osobnej úrovni si usporiadanie budúcej spoločnosti, ktoré načrtol Bahá’u’lláh, vyžaduje uplatňovanie najvyšších morálnych noriem. Ľudia sa budú vo všetkých svojich vzájomných vzťahoch riadiť zásadami dôveryhodnosti, čestnosti a zdvorilosti. Nezištná služba druhým bude pravidlom a všeobecná snaha o výnimočnosť vo všetkých oblastiach dá nový význam predstave osobného naplnenia. Všeobecná cudnosť a triezvosť pomôžu zastaviť šírenie mnohých chorôb a veľkej časti ľudského utrpenia.
Na úrovni spoločnosti Bahá’u’lláh vyzýva k zmene priorít, tak, aby nikto už viac nehladoval, aby žiadna rodina nezostala bez strechy nad hlavou a žiadne dieťa nebolo ochudobnené o vzdelanie. Spoločenské inštitúcie na miestnej, regionálnej či národnej úrovni budú na prvé miesto klásť spravodlivosť a spoločné dobro, pričom všeobecné chápanie duchovnej podstaty ľudstva povedie k neustále vyšším úrovniam spolupráce, vzájomného učenia sa a objavovania.
Na úrovni celej planéty Bahá’u’lláh vyzýval k vytvoreniu nových inštitúcií schopných riadiť vznikajúcu globálnu civilizáciu. Bahájske spisy naznačujú, že svet bude v budúcnosti riadiť demokraticky volený svetový zákonodarný zbor, svetový súdny dvor a svetová exekutíva. Tieto sa budú opierať o medzinárodné vojenské jednotky schopné vykonávať kolektívnu vôľu národov sveta. Tieto svetové inštitúcie budú oddané zásade kolektívnej bezpečnosti, pričom budú tiež spolupracovať na ukončení vojen a chudoby, na podpore rozvoja vedy a techniky pre blaho ľudstva a na koordinovaní trhov a obchodu takým spôsobom, ktorý posilňuje blahobyt pre všetkých ľudí.
Bahájske učenie nepopisuje kolosálneho „veľkého brata“ na celosvetovej úrovni. Naopak, zdôrazňuje dôležitosť miestnej autonómie a príspevku pochádzajúceho od všetkých ľudí. Administratívne usporiadanie bahájskej viery so slobodne volenými zastupiteľskými orgánmi a menovanými poradcami na miestnej, regionálnej, národnej a medzinárodnej úrovni predstavuje také usporiadanie systému správy, ktorý rieši problémy na celosvetovej úrovni bez potierania miestnych názorov a iniciatívy. Duchovné a spoločenské zásady bahájskeho učenia taktiež spĺňajú najvyššie normy pre ľudské práva.
Vo svetovej spoločnosti, ktorej predstavu prináša Bahá’u’lláh, si nové inštitúcie stanovia za svoj hlavný cieľ spravodlivosť. „Najmilovanejšia je v Mojich očiach spravodlivosť,“ napísal Bahá’u’lláh. Baháji sa snažia o vytvorenie sveta, v ktorom vládcovia ľudskej spoločnosti zabezpečia spravodlivé a nestranné zaobchádzanie s každým, naplnenie základných potrieb v podobe jedla, bývania a ľudskej dôstojnosti a urýchlené a nestranné potrestanie tých, ktorí porušujú zákony. Všeobecné prijatie bahájskych zásad konzultácie a postupu pri voľbách vnesie do verejného života nový typ morálnych predstaviteľov spoločnosti, ktorí postavia záujmy celej spoločnosti nad záujmy určitej strany, ideológie, kmeňa alebo korporácie – a najmä nad svoje vlastné záujmy.
Baháji sú presvedčení, že prijatie všetkých týchto myšlienok a ich uskutočnenie zo strany národov na svete je nevyhnutné a že so sebou prinesie Prisľúbený deň, príchod ktorého popisujú všetky náboženstvá. Zhodnú predstavu predložil v Biblii Izaiáš, keď hovoril o čase, keď národy „... si z mečov ukujú radlá, zo svojich kopijí viničné nože. ... a nebudú sa viac priúčať boju“. Práve za toto sa kresťania modlia po stáročia, keď odriekajú Otčenáš dosvedčujúc príchod kráľovstva Božieho: „... buď vôľa tvoja ako v nebi, tak i na zemi.“ Pôjde o naplnenie prísľubu v Koráne, že svetlo Božej spravodlivosti jedného dňa rozjasní celú zem a ty „neuzrieš na nej údolí ani týčiacich sa vrchov“.
Samozrejme, že mnoho ľudí v dnešnej spoločnosti propaguje podobné zásady a myšlienky. Ako sme už uviedli, Bahá’u’lláhovo učenie o spoločnosti sa v mnohých smeroch stalo synonymom modernej definície pokrokovej spoločnosti. Vytváranie svetových inštitúcií ako napríklad Organizácie spojených národov je začiatkom globálnej koordinácie potrebnej pre novú dobu.
Ak neúspešné ideologické experimenty v minulom storočí vôbec na niečo poukazujú, tak potom je to tvrdenie, že pokusy o väčšiu koordináciu si vyžadujú podporu morálnych princípov a duchovných predstáv. Bez hlbokého chápania a uznania duchovnej podstaty ľudstva, ktorá je skutočným základom ľudskej povahy, bude napredovanie istotne veľmi ťažké.
Na rozvoj spoločnosti vždy starostlivo dohliadali veľkí náboženskí učitelia minulosti. Morálny obsah Desiatich prikázaní a zlatého pravidla, ktoré boli oboje sformulované takmer v každej náboženskej tradícii, sú príkladom tohto náboženského učenia a slúžia aj ako etické normy, aj ako výzva ich duchovnému naplneniu. Prenikli ľudským vedomím a zmenili štruktúru každej kultúry. Hodnota týchto myšlienok je zjavná aj pre neveriacich ľudí.
Duchovný svet je zdrojom tých ľudských vlastností, ktoré vytvárajú jednotu a súlad, vedú k novému pochopeniu a porozumeniu a umožňujú spoluprácu pri konaní. Patrí k nim láska, odvaha, predstava do budúcnosti, sebaobetovanie a pokora. Tieto vlastnosti majú v zásade duchovnú povahu a sú neviditeľným, ale podstatným základom ľudskej spoločnosti.
V minulosti sa duchovné učenie zaoberalo najmä konaním jednotlivca alebo nastolením súladu medzi relatívne malými skupinami ľudí. Morálne príkazy sa taktiež sústreďovali väčšinou na správanie sa jednotlivca – nepokradneš, neoklameš, miluj blížneho svojho.
Dnes naše chápanie duchovnosti musí obsahovať nielen osobný a skupinový život, ale aj spoločný pokrok ľudstva ako celku. Toto je súčasť toho, čo sľubujú všetky svetové sväté knihy. Je to tak preto, že ľudský rod konečne vstúpil do veku dospelosti a staré proroctvá predpovedajúce mier a spravodlivosť sa teraz môžu naplniť.
Hlavným Bahá’u’lláhovým posolstvom je výzva k jednote. Je určená celému svetu: „Nech vaše predstavy zahŕňajú celý svet a neobmedzujú sa len na vás samotných.“ Sto rokov po Jeho zosnutí začala mať táto výzva viditeľnú podobu v spoločenstve, ktoré predstavuje mikrokozmos samotného ľudstva. Je to spoločenstvo, ktoré bolo vytvorené v každej časti zemegule, spoločenstvo, ktoré na rozdiel od ostatných porovnateľných hnutí odolalo odvekým podnetom k rozdrobeniu na odnože a podskupiny a vedome vytvára nový model globálnej civilizácie.
Vznik bahájskeho spoločenstva je presvedčivým dôkazom, že ľudstvo sa v celej svojej rôznorodosti môže naučiť žiť a pracovať ako jeden národ v celosvetovej domovine. Rovnako predstavuje aj presvedčivý argument pre seriózne a nezaujaté preskúmanie tvrdení tej výnimočnej Osobnosti, ktorej duch ho vytvoril a udržiava ho.

NASA

„Keby niektorý kráľ voči inému pozdvihol zbraň, všetci by mali svorne povstať a zabrániť mu v tom. Ak tak učinia, národy sveta budú potrebovať výzbroj už len na zachovanie bezpečnosti vlastných ríš a na udržanie vnútorného poriadku na svojom území. Toto zaistí mier a pokoj pre každý ľud, vládu i národ.“ Bahá’u’lláh

Prvky svetového spoločenstva národov
Ako predpovedal Bahá’u’lláh pred viac ako sto rokmi, ak má byť ustanovený trvalý svetový mier, nové usporiadanie sveta sa musí zakladať na týchto prvkoch:
• uznané a bezpečné hranice pre všetky národy
• sloboda pohybu a myslenia pre všetkých ľudí
• všeobecné odzbrojenie
• ustanovenie svetovej federácie národov
• ustanovenie svetového súdneho dvora na riešenie medzinárodných sporov
• vytvorenie medzinárodnej vojenskej sily schopnej udržiavať mier na princípoch kolektívnej bezpečnosti
• oddanosť ochrane kultúrnej rozmanitosti

Baháji sú presvedčení, že budúcnosť bude v znamení súladu a spolupráce medzi svetovými náboženstvami. V roku 1995 sa v Londýne na schôdzi na vrcholnej úrovni venovanej spôsobom vzájomnej spolupráce pri ochrane životného prostredia stretli predstavitelia deviatich svetových náboženstiev, vrátane bahájskeho spoločenstva. Účastníci založili Alianciu náboženstiev a ochrany životného prostredia (ARC) a odvtedy sa mnohí z týchto náboženských predstaviteľov spojili so Svetovou bankou v ďalšej iniciatíve zameriavajúcej sa na boj so svetovou chudobou.

„Viditeľné sú i znamenia nepokojov a rozruchu, pretože súčasné usporiadanie sa zdá byť žalostne nepostačujúce. Čoskoro bude súčasné usporiadanie zvinuté a na jeho mieste bude rozprestreté nové.“ Bahá’u’lláh

Svetové bahájske spoločenstvo dlhodobo podporuje Organizáciu spojených národov. Túto inštitúciu mnohí baháji považujú za predpoklad zjednoteného svetového spoločenstva národov, ku ktorému vyzýval Bahá’u’lláh.

„V takejto svetovej spoločnosti...“
Začiatkom tridsiatych rokov 20. storočia zhrnul Shoghi Effendi Bahá’u’lláhovu predstavu o zjednotenom svetovom spoločenstve v často citovanom liste bahájom zo Západu.
Jednota ľudského rodu, tak ako ju načrtol Bahá’u’lláh, znamená vytvorenie svetového spoločenstva národov, v ktorom budú všetky národy, rasy, vierovyznania a triedy úzko a trvalo zjednotené a kde bude jednoznačne a úplne zaručená autonómia jeho členských štátov a osobná sloboda a iniciatíva jednotlivcov, ktorí ho tvoria. Toto spoločenstvo národov do tej miery, do akej si ho dokážeme predstaviť, musí pozostávať z celosvetového zákonodarného zboru, ktorého členovia ako dôverníci celého ľudstva budú riadiť celkové zdroje všetkých zúčastnených národov a prijímať zákony potrebné na usmerňovanie života, uspokojovanie potrieb a úpravu vzťahov medzi rasami a národmi.
Svetová exekutíva, podporovaná medzinárodnými vojenskými silami, bude vykonávať rozhodnutia a uplatňovať zákony prijaté svetovým zákonodarným zborom a bude zaručovať jednotu celého spoločenstva národov. Svetový súdny dvor bude rozhodovať a prijímať záväzné a konečné rozsudky v každom spore, ktorý môže vzniknúť medzi rôznymi súčasťami tvoriacimi tento celosvetový systém.
Bude vytvorený mechanizmus vzájomnej svetovej komunikácie, ktorý obsiahne celú planétu a nebude podliehať národným prekážkam a obmedzeniam a bude fungovať s úžasnou rýchlosťou a dokonalou pravidelnosťou. Svetová metropola bude slúžiť ako nervové centrum svetovej civilizácie, stredobod, do ktorého sa budú zbiehať zjednocujúce sily života a z ktorého budú vyžarovať jeho oživujúce vplyvy. Bude vytvorený alebo spomedzi existujúcich jazykov vybraný svetový jazyk a ten sa bude vyučovať na školách vo všetkých národoch federácie ako pomocný jazyk popri rodnej reči. Svetové písmo, svetová literatúra, jednotná a univerzálna mena a jednotné miery a váhy zjednodušia a uľahčia vzájomný styk a porozumenie medzi národmi a rasami ľudstva.
V takejto svetovej spoločnosti sa veda a náboženstvo, dve najmocnejšie sily ľudského života, zmieria a budú spolupracovať a harmonicky sa rozvíjať. Hoci bude tlač v takomto systéme v plnom rozsahu umožňovať vyjadrenie rôznych názorov a presvedčení ľudí, prestane byť zlomyseľne manipulovaná mocenskými záujmami, či už súkromnými alebo verejnými, a bude oslobodená od vplyvu zápasiacich vlád a národov. Ekonomické zdroje sveta budú zorganizované, objavia sa a plne sa budú využívať prírodné zdroje, trhy budú koordinované a rozvíjané a rozdelenie produktov sa bude spravodlivo regulovať.
Skončí sa rivalita medzi národmi, nenávisť a intrigy, rasovú neznášanlivosť a predsudky nahradí priateľstvo medzi rasami, porozumenie a spolupráca. Navždy budú odstránené príčiny náboženských sporov, úplne sa zrušia ekonomické prekážky a obmedzenia a zmažú sa prílišné rozdiely medzi triedami. Prestane existovať bieda na jednej strane a neprijateľné hromadenie majetku na strane druhej. Obrovská ekonomická či politická energia, ktorá sa mrhá a plytvá na vojny, sa bude venovať na také ciele, ktoré rozšíria rozsah ľudských vynálezov a technického rozvoja, na zvýšenie produktivity ľudstva, na vykorenenie chorôb, na rozšírenie vedeckého výskumu, na zvýšenie úrovne telesného zdravia, na vycibrenie a zlepšenie ľudského myslenia, na využívanie nepovšimnutých a netušených zdrojov planéty, na predĺženie ľudského života a na podporu všetkých ďalších prostriedkov, ktoré dokážu stimulovať intelektuálny, morálny a duchovný život celého ľudského rodu.
Svetový federálny systém, ktorý bude vládnuť celému svetu a bude mať neotrasiteľnú právomoc nad nepredstaviteľne rozsiahlymi zdrojmi, ktorý bude spájať a stelesňovať ideály Východu aj Západu, ktorý bude oslobodený od prekliatia vojny a s ňou spojeného utrpenia a bude využívať všetky dostupné zdroje energie na povrchu planéty; systém, v ktorom je moc sluhom spravodlivosti a ktorého život udržiava všeobecné uznanie jedného Boha a príslušnosť k jednému spoločnému zjaveniu – k takémuto cieľu smeruje ľudstvo poháňané zjednocujúcimi silami života.
Shoghi Effendi, The World Order of Bahá’u’lláh [Usporiadanie sveta podľa Bahá’u’lláha]

Tieto veľkolepé terasy na úpätí hory Karmel boli dokončené v roku 2001. Tiahnu sa takmer kilometer po úbočí hory, ktorá je považovaná za posvätnú v judaizme, v kresťanstve i v bahájskej viere a obklopujú Bábovu svätyňu, druhé najsvätejšie miesto v bahájskom svete. Sú v nich bohato vysadené najrozmanitejšie rastliny z celého regiónu. Týchto devätnásť terás je prístupných verejnosti a získava ocenenia od odborníkov v oblasti architektúry a krajinnej architektúry. Baháji sú presvedčení, že ich dokončenie znamená nový stupeň v raste a v rozvoji bahájskej viery a že sú výrazom krásy a vznešenosti jej celosvetového rozšírenia a oddanosti voči najvyšším morálnym zásadám.
Ďalšie informácie
Ak sa chcete dozvedieť o bahájskej viere viac, máte k dispozícii široký výber rôznych zdrojov. O bahájskej viere bolo publikovaných viac ako 2 000 kníh v takmer každom jazyku. Mnoho bahájskych kníh sa dá zakúpiť v kníhkupectvách, na internete (napr. www.bahai.sk) alebo v bahájskych vydavateľstvách, ktoré existujú vo viac ako tridsiatich krajinách. O bahájskej viere bolo natočených množstvo filmov a videí. V mnohých mestách na celom svete nájdete bahájske spoločenstvo v telefónnom zozname pod názvom „Bahá’í Faith“.
Vybrané knihy
Výber z Bahá’u’lláhových spisov (v češtine)
Bahá’u’lláh
Vybrané úryvky predstavujúce najdôležitejšie témy z Bahá’u’lláhových spisov, napríklad duchovný vývoj, spravodlivosť, mier, súlad medzi rasami a národmi sveta a premena jednotlivcov a spoločnosti.
Skryté slová
Bahá’u’lláh
Útla knižka krátkych veršov, pôvodne napísaná v arabčine a perzštine, ktoré odrážajú „vnútornú podstatu“ náboženského učenia všetkých Božích prorokov.
Odpovede na niektoré otázky (v češtine)
Abdu’l-Bahá
Obľúbená zbierka neformálnych „rozhovorov pri stole“, ktorá sa zaoberá mnohými duchovnými, filozofickými a spoločenskými otázkami.
Múdrosť, láska, šťastie (príbehy na každý deň)
Annamarie Honnoldová
Obsahuje 250 rozličných príbehov, ktoré sa spájajú s osobou ‘Abdu’l-Bahu a prevrávajú priamo do srdca. Táto knižka je veľmi vhodná ako dar i ako úvod do bahájskej viery.

Ruže lásky
Výber citátov z bahájskych spisov
Táto zbierka prináša posolstvo nádeje a viery v ušľachtilú budúcnosť ľudstva.
Země je jediným domovem (v čestine)
John Huddlestone
Ucelený úvod do učenia najmladšieho svetového náboženstva – bahájskej viery. Jej autor, bývalý predseda Oddelenia pre plán a rozpočet Medzinárodného menového fondu, analyzuje súčasný stav sveta a popisuje riešenia, ktoré bahájska viera ponúka na jeho duchovné i spoločenské problémy.
Boh má smiech rád
William Sears
Máte radi smiech? Ak áno, tak potom táto knižka je pre vás. Bude vás baviť od začiatku až do konca. Autor, ktorý dlhú dobu pôsobil v mnohých rozhlasových a televíznych staniciach ako tvorca zábavných programov, humorne rozpráva svoj životný príbeh. Spolu s množstvom humoru sa v tejto knihe objavujú i vážne myšlienky, ktoré vám predstavia učenie bahájskej viery.
Kristus a Bahá’u’lláh (v čestine)
George Townsend
Detailný pohľad na to, ako Bahá’u’lláhov príchod naplnil prorocký sľub o návrate Krista.
Vysloboďte slnko (ranné dejiny bahájskej viery)
William Sears
Pútavým spôsobom podaný príbeh z ranného obdobia bahájskej viery. Opisuje jedinečnú osobnosť Bába, ktorý hlásal, že príchod Prisľúbeného už nie je ďaleko. Siahnite po tejto knihe a dozviete sa, čo sa odohralo v posledných minútach Bábovho života. V dodatku tejto knihy nájde čitateľ objasnenie biblických proroctiev týkajúcich sa doby návratu Krista a jej znamení.

 

Internet
Oficiálna stránka Bahájskeho spoločenstva v SR
http://www.bahai.sk/
Poskytuje všetky potrebné informácie o bahájskej viere a aktuálnom dianí v bahájskom spoločenstve v slovenskom jazyku.
Bahájsky svet – The Bahá’í World
http://www.bahai.org/
Hlavná oficiálna stránka svetového bahájskeho spoločenstva v angličtine. Stránka ponúka detailné informácie o histórii, učení a aktivitách viery spolu s výberom z bahájskych svätých kníh.
Bahájsky svetový spravodajský servis – Bahá’í World News Service
http://www.bahaiworldnews.org/
V anglickom jazyku poskytuje aktuálne správy o mediálne zaujímavých udalostiach týkajúcich sa bahájov a bahájskych spoločenstiev na celom svete a ponúka články a fotografie, ktoré môžu médiá voľne šíriť.
One Country
online bulletin Medzinárodného bahájskeho spoločenstva
http://www.onecountry.org/
Štvrťročný bulletin v angličtine prináša texty a fotografie Bahájskeho medzinárodného spoločenstva a správy najmä o bahájskych aktivitách zameraných na spoločenské problémy, napríklad trvalo udržateľný rozvoj, ľudské práva, mier, napredovanie žien a vzťahy s inými náboženstvami.
Vydavateľstvá

Bahájske spoločenstvo v SR
Nábr. a. g. Svobodu 58
811 02 Bratislava 1
email: info@bahai.sk
tel. 02/54418191
Úplný ponukový list bahájskej literatúry vám na požiadanie radi zašleme, príp. ho nájdete na www.bahai.sk.
Bahájske knihy v anglickom jazyku si môžete objednať na adrese:
United States Bahá’í Distribution Service
4703 Fulton Industrial Road
Atlanta, GA 30336-2017, USA
tel.: 404-472-9019
email: bds@usbnc.org
www.bahaibookstore.com

Bahájska viera v SR
Prvé správy o predchodcovi bahájskej viery, Bábovi, sa na území vtedajšieho Rakúsko-Uhorska objavili v novinách už krátko po jej vzniku v roku 1852. Od roku 1907 vznikali na území bývalej ČSR prvé spoločenstvá. Bahá’u’lláhov nástupca, ‘Abdu’l-Bahá, počas cesty po Európe navštívil v roku 1913 Budapešť i neďalekú Viedeň, kde už v tej dobe žili baháji. V roku 1928 navštívila Piešťany a Vysoké Tatry významná americká esperantistka a novinárka Martha Root. V tom čase sa stretla aj s prezidentom Masarykom a neskôr s prezidentom Benešom. T. G. Masaryk na jej posolstvo o bahájskej viere reagoval kladne: „Pokračujte v tom, co děláte, rozšiřujte tyto zásady humanity a nečekejte na diplomaty. Samotní diplomaté nemohou přinést mír, ale je to veliká věc, že lidé na vlivných místech začínají mluvit o těchto univerzálních mírových principech. Jděte s těmito principy mezi diplomaty, do univerzit, vysokých škol a dalších škol, a také o nich pište. Světový mír mohou přinést jen a jen lidé.“
Prezident Beneš sa vyjadril nasledovne: „Bahájská víra je jednou z velikých morálních a společenských sil na celém dnešním světě. Jsem více přesvědčen než kdy jindy, že s rostoucími morálními a politickými krizemi ve světě, musíme mít větší mezinárodní koordinaci. Hnutí jako bahájská víra, které razí cestu pro univerzální mírové uspořádání, je nutností.“
Bahájske spoločenstvá mohli na Slovensku vznikať až po páde komunizmu, pričom už v januári roku 1991 bola zvolená prvá miestna duchovná rada v Bratislave. Nasledovali ďalšie v Košiciach, v Banskej Bystrici a v Trenčíne. Rovnako bola v roku 1991 zvolená aj národná duchovná rada Československa. Samostatná Národná duchovná rada bahájov v Slovenskej republike bola slávnostne zvolená v roku 1998 a v roku 2007 bola bahájska viera na Slovensku oficiálne zaregistrovaná ako náboženská spoločnosť, pričom sa bahájske spoločenstvo v súlade so svojimi princípmi vzdalo nároku na finančné dotácie od štátu.
Bahájske spoločenstvo v Slovenskej republike, okrem šírenia vysoko aktuálnych princípov úcty ku všetkým náboženstvám a oceňovania rozmanitosti rozličných kultúr, zdarma ponúka verejnosti program pre morálnu výchovu detí a mládeže, študijné kurzy pre dospelých a duchovné stretnutia pre ľudí každého vierovyznania. Chce vytvárať priestor, aby sa ľudia mohli v každodennom zhone zastaviť a zamyslieť sa nad nadčasovými pravdami, ktoré učia všetky svetové náboženstvá, a nad tým, ako ich môžu uplatňovať vo svojom živote. Na podujatiach bahájskeho spoločenstva, ktoré majú za cieľ zlepšiť život ľudí a slúžiť veci bratstva a mieru, sú vítaní všetci záujemcovia.

 

BAHÁJI
Profil bahájskej viery a jej celosvetového spoločenstva
Bahájska viera...
• má spoločenstvá vo viac ako 190 krajinách
• je druhé územne najrozšírenejšie nezávislé náboženstvo na svete
• rozsiahlejšie spoločenstvá sa nachádzajú v najvyššom počte krajín po kresťanstve
• patrí k najrýchlejšie rastúcim náboženstvám na svete
• má viac ako päť miliónov členov, ktorí pochádzajú zo všetkých národnostných skupín, náboženských prostredí, etník a spoločenských tried
• na Slovensku je registrované náboženské spoločenstvo
Bahá’u’lláh...
• bol zakladateľ bahájskej viery
• žil v rokoch 1817 – 1892
• bol perzský šľachtic
• 40 rokov prežil vo vyhnanstve a vo väzení
• zjavil viac ako 100 zväzkov svätých spisov
• je zatiaľ najnovším Božím poslom, ku ktorým patrili Abrahám, Krišna, Mojžiš, Buddha, Zoroaster, Kristus a Mohamed
Bahá’u’lláh učil...
• že je iba jeden Boh
• že všetky svetové náboženstvá predstavujú jednu nemennú, večnú vieru
• že celé ľudstvo je jeden celok a má za cieľ žiť v mieri a harmónii
• že zmyslom života na zemi je duchovný rozvoj, ktorý je prípravou na večnú existenciu po smrti
Medzi zásady bahájskej viery patria...
• jednota ľudstva
• rovnoprávnosť žien a mužov
• úplná integrácia všetkých rás
• ekonomická spravodlivosť
• všeobecné vzdelanie
• súlad medzi vedou a náboženstvom
• prijatie pomocného svetového jazyka
• vytvorenie svetového spoločenstva národov, ktoré bude udržiavať mier vďaka kolektívnej bezpečnosti
Baháji...
• sa usilujú o vytvorenie napredujúcej, udržateľnej svetovej civilizácie
• snažia sa vo všetkom svojom konaní dodržiavať vysoké morálne hodnoty
• každodenne sa modlia a meditujú
• považujú silnú a zdravú rodinu za základ spoločnosti
• pripravili viac ako 3 000 vzdelávacích a environmentálnych projektov a projektov sociálno-ekonomického rozvoja rôzneho rozsahu, od dedinských škôl až po regionálne zdravotné kampane a národné projekty v oblasti gramotnosti
Bahájske spoločenstvo...
• nemá kňazov a neprijíma finančné prostriedky zvonku
• svoju činnosť vykonáva prostredníctvom pozoruhodného systému slobodne volených zastupiteľských orgánov, ktoré vytvárajú celosvetovú sieť
• má ustanovené miestne zastupiteľské orgány na takmer 10 000 miestach na celom svete a národné orgány v takmer každom štáte
Ďalšie informácie vám radi poskytneme na adrese:
Bahájske spoločenstvo v SR
Nábr. a. g. Svobodu 58
811 02 Bratislava 1
www.bahai.sk
info@bahai.sk
tel. 02/54418191

 

оформить кредит наличными